Matka na jednom poschodí, dieťa na druhom, v izbe pri postieľke dieťaťa je namiesto postele pre rodiča nepohodlná stolička, prípadne aj jednoznačné konštatovanie, že rodičia v nemocnici prekážajú personálu, aj toto je realita, s ktorou sa musia vyrovnávať rodičia chorých detí. Dosť starostí majú o zdravie potomka, a hoci je dokázané, že prítomnosť blízkej osoby má priaznivý vplyv na psychiku i celkový stav chorých detí (či matiek), len málo zariadení vytvára podmienky, aby sa rodič hospitalizovaného dieťaťa v nemocnici necítil ako návšteva, navyše často neželaná.
Svoje o tom vie Martina, ktorá bola hospitalizovaná s oboma deťmi v tej istej nemocnici po 12 rokoch. Kým prvý raz mohla pri dcérke ležať na posteli a napriek výhradám personálu ju zobrať aj k sebe, teraz namiesto postele mala pri dieťati k dispozícii len nepohodlnú plastovú stoličku. „Lekárka mi vysvetlila, že postele odstránili, lebo sa tam mamičky celý deň povaľovali, spali aj cez deň, nič nerobili a zavadzali sestrám. Teraz chodia matky na noc domov a cez deň nezavadzajú, lebo sa tam dlho nezdržia a nerozmaznávajú deti,“ priblížila nemilú skúsenosť.
Chýbajúce priestory nie sú jediný problém
Situácia nie je lepšia ani opačne – ak je hospitalizovaná žena, ktorá má malé, dojčené dieťa. „Po cisárskom reze sa mi zapálila rana, začal mi z nej vytekať hnis, tak som šla do nemocnice. Lekárka, ktorá mala službu, skonštatovala, že by som tam mala ostať, keďže mám však dojčenú, len týždeň starú dcérku, pre ktorú na oddelení nie je miesto, nech idem radšej domov a liečim sa ambulantne. Dostala som antibiotiká a chodievala na ošetrenie rany. Som jej dodnes vďačná za takýto prístup,“ spomína Michaela. Nie každá má však takéto šťastie, mnohé ženy sú nútené prestať s dojčením alebo si hľadajú cesty, ako obísť pravidlá systému. „Chodila som dojčiť do auta, keď za mnou prišiel muž s dcérkou na návštevu,“ spomína napríklad Petra.
„Hospitalizácia spolu s potrebou užívať lieky alebo absolvovať vyšetrenia (či už zo strany matky, alebo dieťaťa) býva pri úspešne dojčiacich ženách najčastejšou príčinou, prečo prestávajú s dojčením,“ konštatuje Andrea Poloková, podpredsedníčka občianskeho združenia MAMILA, ktoré pomáha ženám s dojčením a so starostlivosťou o deti.
Dôvodom je, že väčšina oddelení nie je pripravená na pobyt matiek s deťmi, a tiež to, že nemocnice zväčša ani nemajú systém, ako zahrnúť dojčenie do liečebného plánu. „Podpora toho, aby ženy riešili svoj zdravotný stav či zdravotný stav dieťaťa paralelne s pokračovaním dojčenia, je mimoriadne nízka. Dojčenie je vnímané ako záťaž alebo komplikácia. Dojčenie nie je videné ako pozitívny faktor pre uzdravenie matky či dieťaťa, hoci ním je. Ak sú dieťa či matka choré, to, že sa dieťa dojčí, upokojuje nielen dieťa, ale aj matku a zlepšuje ich stav,“ pripomína odborníčka.
Čítajte viac Rodičia, robíte v zime v aute tiež túto chybu? Ak áno, napravte to. Pre vaše dieťa je to životu nebezpečné
Pôrody zlepšil nový zákon
O niečo lepšia situácia by mala byť v pôrodniciach, ktoré v snahe presvedčiť ženy, aby si vybrali práve ich zariadenie, deklarujú ústretový prístup voči ich požiadavkám. Nemocnice sľubujú ženám možnosť slobodne si zvoliť spôsob pôrodu, polohu, prostriedky na tlmenie bolesti či následnú podporu dojčenia.
V oblasti pôrodov a práv žien na súkromie sa nedávno upravila aj legislatíva – zákon od júna minulého roka napríklad garantuje ženám bezplatné podanie epidurálnej analgézie či možnosť mať pri sebe sprevádzajúcu osobu pri pôrode. Ani tu však nie je situácia vždy ružová: Mnohé nemocnice sa ešte aj niekoľko mesiacov po nadobudnutí účinnosti snažili vyberať.
„V lete sme realizovali monitoring pôrodníc ohľadom vyberania poplatkov za umožnenie prítomnosti sprevádzajúcej osoby. S ľútosťou sme skonštatovali, že polovica nemocníc s pôrodnicou poplatky ešte stále vyberá. Hoci väčšina z nich požaduje poplatok len za prítomnosť druhej sprevádzajúcej osoby, to neznamená, že táto skutočnosť nie je v rozpore s právom,“ upozornila právnička OZ Ženské kruhy Viktória Ilka.
Sú tiež nemocnice, ktoré sa snažili získať od rodiacich žien peniaze formou predaja výhod v podobe „nadštandardného balíčka“, súčasťou ktorého bol aj bezplatný sprievod pri pôrode, prípadne aspoň vo forme symbolického „manipulačného poplatku“. Stále tiež platia poplatky za výber pôrodníka.
A čo ľudskosť?
Okrem poplatkov je niekedy problematický ešte aj samotný prístup personálu, kde v niektorých prípadoch stále možno nájsť prvky niekdajšieho zaužívaného autoritatívneho systému. Napríklad dula Gabriela Janovičová spomína na prípad, keď žena rodila na pôrodnom gauči a pôrodná asistentka z neho vykázala manžela ženy aj dulu samotnú. Dôvod? „Gauč je iba pre ženy!“
„Videla som veľa fotiek, na ktorých žena po pôrode ležala spolu s mužom a dieťatkom na gauči, tiež som zažila v zahraničí, že po pôrode manžel ženy spal na gauči, aby zvládol cestu domov po ambulantnom pôrode. Samozrejme, je tu aj stránka ľudskosti. Veď keď gauč potrebuje žena, muž sa, samozrejme, postaví,“ opísala dula.
Byť spolu je niekedy ťažké
Pôrodom sa ťažkosti rodičov v nemocniciach nekončia, narážajú na ďalšie zaužívané škodlivé rutinné praktiky, a to oddeľovanie bábätiek od matiek, nedostatočnú podporu dojčenia či robenie vyšetrení a zdravotníckych výkonov detí bez súhlasu či vedomia matiek.
„Údaje z nášho prieskumu o podpore dojčenia po pôrode v nemocniciach hovoria, že viac ako 60 % detí dostane po pôrode umelé mlieko, viac ako 60 % žien nemá možnosť byť neustále so svojím dieťaťom v systéme rooming-in a napríklad sú od dieťaťa oddelené na noc. Viac ako 60 % žien nedostane v nemocnici ani základné informácie o dojčení. A v zavinovačke namiesto kontaktu s bábätkom je na oddelení šestonedelia viac ako 90 % detí. K tomu treba pridať to, že ženy po cisárskom reze niekedy svoje deti nevidia celé hodiny či dni,“ konštatovala Andrea Poloková.
Čítajte viac Rodičia chorých detí sa kvôli uhrádzaniu liečby sťahujú do zahraničia: Kto tie lieky má, žije!
Možnosti nápravy
- Rodičia sa môžu obrátiť na samotnú nemocnicu, jej vedenie, podnet prešetruje oddelenie kontroly a sťažností.
- Rodičia majú právo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s konkrétnym podnetom.
- Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na súd, resp. na orgány činné v trestnom konaní.
- Aj v tomto prípade však platí, že sa svojich práv takto domáha len malé percento rodičov, v konkrétnej situácii na to nemajú čas ani energiu a neskôr už riešia iné životné situácie. To, čoho sa domáhali v tom danom období, už nie je aktuálne.
- Okrem toho, mnohí sú presvedčení, že len málokedy majú šancu uspieť voči inštitúcii.
Foto: SHUTTERSTOCK
Keď ochorie matka
Neprítomnosť matky je pre dieťa v ranom veku traumatizujúca, ak však žena ochorie a potrebuje hospitalizáciu, systém jej ani nevytvára podmienky, aby mohla mať svoje maličké dieťa nablízku. A to ani v prípade, ak ho dojčí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by pritom mali byť vytvorené podmienky, aby ženy mohli pokračovať v dojčení, bez ohľadu na to, či potrebujú operáciu, alebo hospitalizáciu na internom, psychiatrickom či ktoromkoľvek inom oddelení. V opačnom prípade dochádza k tomu, že ženy liečbu odkladajú alebo obetujú dojčenie.
Navyše, separácia od dieťaťa im sťažuje psychický i fyzický stav. „Okrem svojho zdravotného stavu musia ešte riešiť, čo s naliatymi prsníkmi, z ktorých sa dieťa nedojčí, mlieko si odsávať, čo zvyšuje riziko zápalu prsníka, bolesti prsníkov,“ pripomína laktačná poradkyňa Andrea Poloková, autorka knihy Praktický návod na dojčenie s tým, že viac-menej isté sú aj následné komplikácie pri snahe vrátiť sa k dojčeniu po návrate domov, čo môže byť niekedy až nemožné.
Ak ochorie dojčiaca žena, veľmi často sa dostáva pod nátlak, že si musí vybrať z dvoch navonok nezlučiteľných možností – dojčenie alebo liečba. „Ale tieto dve veci nie sú v opozícii. Naopak, dojčenie je pre zdravotný stav ženy pozitívny faktor, treba ho zahrnúť do liečebného plánu, počítať s ním, vidieť ho ako prínosné,“ zdôrazňuje Andrea Poloková. V združení MAMILA, ktorého je podpredsedníčka, združujú lekárov, farmaceutov a iných zdravotníkov, ktorí ženám radia, ako udržať dojčenie pri rozličných diagnózach či liekoch.
„Už dávno neplatí, že by dojčiace ženy nemohli užívať žiadne lieky. Prolaktín ako hormón pôsobiaci pri dojčení má pozitívne účinky na imunitný systém. Oxytocín ako druhý hormón pôsobiaci pri dojčení nielenže prispieva k ľahšiemu uzdraveniu, ale aj zlepšuje náladu a pocity ženy. Okrem toho dojčenie krátkodobo aj dlhodobo zlepšuje kardiovaskulárne zdravie žien, znižuje pravdepodobnosť, že žena bude riešiť obezitu, diabetes, vysoký tlak či niektoré druhy rakoviny. Dojčením sa žena stará o svoje zdravie. Ochota riešiť zdravotný stav dojčiacej ženy pri zachovaní dojčenia je asi najzásadnejší ukazovateľ reálnej podpory dojčenia,“ mieni Andrea Poloková.
Ako však dodáva, dojčiace ženy a dojčené deti sú dnes v zdravotníctve asi najviac prehliadaná menšina, hoci ak by deti boli dojčené podľa kritérií WHO minimálne do 2 rokov, tak potom by spolu tvorili približne 400-tisíc ľudí.