Sú práva rodičov v slovenských nemocniciach a pôrodniciach, ktoré im dnes zaručuje legislatíva, dostatočné?
Práva rodiacich žien v pôrodniciach sú legislatívne pomerne dobre nastavené. Zákon zaručuje napríklad informovaný súhlas, dôstojný prístup, tlmenie bolesti, možnosť mať pri pôrode sprevádzajúcu osobu či ochranu súkromia. Zároveň ústava a medzinárodné dohovory, ktorými je Slovensko viazané, zaručujú aj základné ľudské práva, ako právo na ochranu zdravia, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti či právo nebyť diskriminovaný. Všetky tieto práva sú rovnako dôležité a zdravotnícki pracovníci ich musia dodržať jednotne. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti by sme však vyzdvihli osobitné právo, ktoré možno považovať za alfu a omegu v tejto súvislosti: právo na poučenie a informovaný súhlas. To znamená, že pacient, v našom prípade rodiaca žena, má právo dostať adekvátne informácie o svojom zdravotnom stave, a v podstate o všetkých skutočnostiach s tým súvisiacich. Ide najmä o informácie o diagnostickom postupe, o navrhnutých zásahoch do zdravia či o terapii, o ich rizikách či možných alternatívach, alebo o následkoch ich prípadného odmietnutia, ale aj o tom, že žena má právo aj odmietnuť poučenie, poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo jednotlivých zdravotných úkonov. A za svoju slobodnú voľbu nesmie byť znevýhodnená. Ide o to, že rodiaca žena, rovnako ako akýkoľvek iný pacient, má absolútnu slobodnú autonómiu rozhodnúť sa o vlastnom tele a vlastnom zdravotnom stave, ale, samozrejme, na správne a relevantné rozhodnutie potrebuje nestranné a objektívne informácie, najlepšie v súlade so zásadami medicíny založenej na dôkazoch.
Jedna vec sú predpisy, druhá je ich dodržiavanie v praxi. Tu mnohé ženy stále konštatujú, respektíve majú pocit, že ich práva neboli dodržané, niektoré sa dokonca cítia traumatizované. Vaše združenie sa dlhodobo venuje tejto problematike. Aké sú vaše skúsenosti?
Skúsenosti nášho občianskeho združenia ukazujú, že zdravotnícky personál v pôrodniciach často nemá dostatočné vedomosti o právach žien a novorodencov, čo poukazuje na potrebu kvalitného vzdelávania v tejto oblasti. Súčasne, povinnosti, ktoré personálu vyplývajú z práva, majú mnoho aspektov: napríklad nároky na vysokú empatiu, asertívnu komunikáciu, dobrú mentálnu hygienu a pravidelné odborné supervízie.
Ako vyzerá realita?
Mnohé ženy, ktoré sa na Ženské kruhy obracajú, zažili veľmi hrubé a nerešpektujúce správanie, nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť a majú dlhodobé následky. Tie sa týkajú tak fyzického zdravia, ako aj psychického. Mnohé ženy hľadajú konkrétnu pomoc pri riešení týchto následkov, niektoré potrebujú emocionálnu podporu a ďalšie nás oslovujú, aby sme im pomohli napísať sťažnosť na nemocnicu a podobne.
Má to zmysel?
Dávanie spätnej väzby a domáhanie sa nápravy je veľmi zložitá téma. Žena, ktorá bola traumatizovaná alebo nemala dobrú skúsenosť s pôrodom, je v nesmierne citlivej situácii. Musí sa starať o krehkého novorodenca, vyrovnať sa so svojimi pocitmi vyplývajúcimi z nových životných skutočností, neraz bez akejkoľvek fyzickej a psychickej podpory. Krátko po pôrode nie je ani časovo, ani emocionálne pripravená dať spätnú väzbu pôrodnici alebo sa iným spôsobom domáhať nápravy. V tomto jej nepomáha ani mimoriadne neprehľadný systém domáhania sa nápravy pri porušení jej práv. Z našich skúseností – ženy sa nám ozývajú zvyčajne až rok a viac po pôrode. Mnohé sa nás pýtajú, či po takomto čase má ešte zmysel sťažovať sa alebo či na to vôbec ešte majú právo. Chceme ich uistiť, že na to majú právo a sme im pripravené pomôcť. Aj na našom webe nájdu množstvo informácií, ktoré im pomôžu zorientovať sa, aké majú možnosti.
Kde sú podmienky pre rodičov lepšie – pri pôrodoch, na oddeleniach šestonedelia alebo na detských oddeleniach?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože to závisí od konkrétneho personálu. Z našich skúseností však vieme, že najdôležitejším faktorom je, ako sa žena cíti – či má pocit bezpečia, či je rešpektovaná jej dôstojnosť a slobodná vôľa a či s ňou personál komunikuje ľudsky a s empatiou.
A do akej miery sa to tak deje?
V mnohých pôrodniciach vidíme pozitívne zmeny, no stále je čo zlepšovať. Na oddeleniach šestonedelia často pretrváva separácia novorodencov od matiek, najmä počas prvých hodín po pôrode (niekedy až 12–24 hodín), ktoré sú pre zdravie žien a novorodencov kľúčové, a to nielen z dôvodu dojčenia. Takisto sa stretávame aj s nedostatočnou alebo neempatickou podporou dojčenia zo strany novorodeneckých sestier či dokonca niektorých laktačných poradkýň.
Čítajte viac Pauhofová priznala: Po pôrode dcérky som prišla o základnú zručnosť každého herca
Ak porovnáte s minulosťou, čo sa pohlo dopredu?
Rodiace ženy sú si čoraz viac vedomé svojich práv a prichádzajú do pôrodníc s vyššími nárokmi, čo považujeme aj za výsledok našej práce. Ženy čoraz častejšie o svojich pôrodných preferenciách informujú personál aj písomne a požadujú starostlivosť v súlade s najnovšími vedeckými štandardmi a odporúčaniami medzinárodných odborných organizácií. Popularizujú sa služby dúl, profesionálnych laktačných poradkýň a holistická príprava na pôrod a dojčenie. Mnohé ženy sú ochotné za kvalitnou zdravotnou starostlivosťou cestovať desiatky kilometrov. Aj to je motivácia pre nemocnice zlepšovať vzdelávanie personálu a vytvárať vo svojom zariadení lepšie podmienky na pôrod.
A v čom sú najväčšie problémy?
Problém vidíme najmä v niektorých súkromných pôrodniciach, ktoré zneužívajú princípy trhovej ekonomiky a slobodnej hospodárskej súťaže na úkor základného práva každej osoby na dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok, a to stanovením neúmerne vysokých poplatkov za úkony súvisiace s pôrodom. Ide napríklad o umožnenie prítomnosti druhej sprevádzajúcej osoby, tíšenie bolesti epidurálnou analgéziou či garantovanie prednosti pri registrácii na pôrod. Tieto kroky považujeme za silno diskriminačné a protiprávne. Slovensko totiž má medzinárodné záväzky, ktoré nedovoľujú byť nečinným, ani v prípade, ak ide o súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Ďalším nedostatkom je zložitý systém domáhania sa nápravy pri porušení práv súvisiacich s tehotenstvom, pôrodom a so šestonedelím. V mnohých prípadoch je osoba, ktorá sa domáha svojich práv, v značne znevýhodnenom procesnom postavení vo vzťahu k inštitúcii, ktorá sa údajne dopustila protizákonného konania. Jednoducho povedané – systém je nastavený na ochranu inštitúcií, nie ľudí.
Do akej miery sa rešpektuje právo matiek byť neustále so svojím narodeným bábätkom – od prvotného kontaktu koža na kožu až po ďalšie úkony počas pobytu na oddelení šestonedelia?
Už od roku 2010 spolu s občianskym združením MAMILA realizujeme prieskum podpory dojčenia. Ten ukazuje, že podpora dojčenia sa v celoslovenskom meradle nezlepšuje. Stále prevažuje postup, keď sú novorodenci od svojich matiek oddelení a najmä v prvých hodinách po pôrode. Matka by mala dostať bábätko hneď po pôrode do kontaktu koža na kožu a v tomto kontakte by mali zostať neprerušene minimálne hodinu. V praxi však matka dostane bábätko len na krátky kontakt koža na kožu, často ho však nedostane vôbec. Do náručia ho dostane až zabalené do perinky, čo znemožňuje správne prisatie na prsník. V horších prípadoch je bábätko od matky oddelené až na 12–24 hodín. Ide pritom o zdravé bábätká a zdravé matky.
Čo sa týka jednotlivých vyšetrení novorodenca, matka má vždy právo sprevádzať svoje bábätko na vyšetrenie. Väčšinu žien o tom však personál neinformuje, dokonca sa niekedy stáva, že bábätko vezmú na vyšetrenie bez dovolenia, či dokonca vedomia matky.
Čo myslíte, prečo?
Na Slovensku stále nie je norma starostlivosť o matku a dieťa ako o jednu jednotku. Prejavuje sa to aj vo vnímaní verejnosti. Asi väčšina z nás už videla „rozkošné“ mikulášske posty na sociálnych stránkach novorodeneckých oddelení. Na fotkách sú bábätká oblečené do mikulášskych kostýmov, zabalené vo sviatočných perinkách, položených vedľa seba na spoločnom vozíku alebo každé samo vo svojej postieľke. Týmto sa v spoločnosti vytvára normalizácia obrazu bábätiek oddelených od matiek ako niečo milé a žiaduce.
Čítajte viac Minister zdravotníctva vyzýva riaditeľov nemocníc, aby dovolili rodičom sprevádzať svoje deti počas hospitalizácie
Nemocnice sa často sťažujú na obmedzené kapacity, nedostatočné priestory, a teda v konečnom dôsledku na nedostatok financií, ktorý im bráni vychádzať rodičom viac v ústrety. Čo hovoríte na tento argument?
Ak je ochota, všetko sa dá vyriešiť. Rešpektovanie základných práv rodiacich žien nie je finančne náročné. Poznatky o tom, čo potrebujú ženy a bábätká, máme už desiatky rokov a vieme aj, aké následky na zdraví má to, ak nerešpektujeme potreby rodiacich žien. Za zastarané postupy platia ženy a ich bábätká vysokú cenu, platia svojím zdravím. Čo v konečnom dôsledku tiež stojí financie. Navyše, videli sme, že počas pandémie sa vedeli veľmi rýchlo jednotlivé oddelenia prispôsobiť a zmeniť organizáciu práce.
Aké máte poznatky z vašich prieskumov o prístupe zdravotníckeho personálu? V minulosti bol výrazne autoritatívny, sú dnes lekári a sestričky viac rešpektujúci rodičov?
Systém pôrodníctva na Slovensku je už dlhé dekády založený na autoritatívnom princípe, kde prevláda hierarchia – nielen medzi rodiacimi ženami a personálom, ale aj v rámci samotného personálu, a to v poradí lekár – pôrodná asistentka – sestra. To však neznamená, že tento princíp je z právneho hľadiska v poriadku. Právo na poučenie a informovaný súhlas napríklad predpokladá intenzívny rovnocenný dialóg – komunikáciu medzi zdravotníckym pracovníkom a osobou, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, a to na báze rovnosti, bez akéhokoľvek prvku hierarchie. Prieskumy, ktoré sme realizovali takmer pred desiatimi rokmi, už vtedy poukazovali na tieto nedostatky. Momentálne vychádzame zo skúseností žien, ktoré sa na nás obracajú, a stále vidíme rovnaké problémy. Aj keď si mnohí zdravotnícki pracovníci začínajú uvedomovať dôležitosť rovnocenného prístupu a dochádza k postupnému zlepšeniu, stále sa stretávame so ženami, ktoré majú negatívne skúsenosti.
Do akej miery sa prejavuje zvyk z minulosti – že lekári a sestričky sú v nemocnici „pánmi“ a rodičia návšteva, niekedy dokonca tá, ktorá prekáža v práci?
Ako všetky ostatné aspekty aj to je celkom individuálne. V rámci našej práce s rodičmi vždy zdôrazňujeme kľúčovú úlohu komunikácie, hlavne asertívnej, ako aj to, aby sa nebáli vhodným spôsobom zdôrazňovať a uplatňovať si svoje práva. Komunikácia by mala byť založená na princípe vzájomného rešpektovania sa. Rodičia sa môžu odvolávať napr. na zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého sú zákonnými zástupcami dieťaťa a majú zákonné právo a povinnosť starať sa o dieťa, aj keď je choré. Sú to rodičia, ktorí za dieťa udeľujú informovaný súhlas a zdravotnícky pracovník je povinný pristupovať k pacientovi a k jeho zákonnému zástupcovi ľudsky, eticky a humánne.