Existuje na Slovensku „predmanželská zmluva“? Prípadne akou formou si snúbenci môžu upraviť svoje majetkové vzťahy ešte pred manželstvom?
V prvom rade treba uviesť, že slovenský právny poriadok pojem „predmanželská zmluva“ nepozná a je skôr typický pre angloamerický právny systém. Určitá obdoba tzv. predmanželskej zmluvy, s ktorou si ju občania u nás asi zamieňajú, je v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka inštitút dohody manželov o určení rozsahu a vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov či správy ich spoločného majetku.
Z akých dôvodov si snúbenci najčastejšie upravujú majetkové vzťahy pred sobášom?
Najčastejšie dôvody pre ktoré uzatvárajú tieto dohody sú hlavne otázky podnikateľskej činnosti, aby jeden z manželov neohrozoval spoločný majetok manželov. Ďalším dôvodom môže byť potreba manželov mať určitý majetok alebo príjem vo svojej výlučnej dispozícii ako určitú poistku v prípade zániku manželstva. Ďalším dôvodom je možnosť vyhnúť sa súdnym konaniam v otázke vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ak si dohodou určia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, ich vlastnícke vzťahy počas manželstva sú jednoznačné a môžu sa vyhnúť zdĺhavému dokazovaniu ohľadom otázok komu čo patrí. Do úvahy pripadá ešte možnosť správy spoločného majetku takouto dohodou len jedným z manželov, keď druhý manžel dlhodobo nie je k dispozícii pre uskutočňovanie úkonov správy spoločného majetku.
Je možné upraviť alebo zrušiť dohodu o majetkovom režime aj po uzavretí manželstva?
Dohody manželov v zmysle § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka majú formu notárskych zápisníc. Podobne ako iné dohody, zmluvy, alebo závet vo forme notárskej zápisnice, je v zmysle občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán, možné disponovať aj obsahom takejto dohody manželom ako účastníkom dohody ako právneho vzťahu. Právne následky zrušenia alebo zmeny dohody by však pôsobili až „ex nunc“ tzn. až od okamihu zmeny alebo zániku dohody. V praxi by to vyzeralo tak, že ak by došlo k zrušeniu dohody, tak do doby zrušenia dohody by sa bezpodielové spoluvlastníctvo spravovalo ustanoveniami dohody a v čase po zrušení dohody, by sa na majetok manželov nahliadalo už v zmysle predmetných ustanovení zákona upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Akých chýb sa snúbenci pri uzatváraní takejto dohody najčastejšie dopúšťajú?
Ustanovenie § 143a Občianskeho zákonníka uvádza, že takúto dohodu uzatvárajú „manželia“, ale toto ustanovenie zákona môže zohľadňovať aj fakt, že účinky dohody sa vždy viažu až k vzniku manželstva a preto nie je vylúčené, aby takúto dohodu uzavreli už aj snúbenci s právnymi účinkami dohody až ku dňu vzniku manželstva. Samotná povaha bezpodielového spoluvlastníctva manželov je špecifická práve v tom, že tento typ spoluvlastníctva môže byť uzavretý iba medzi manželmi a vznik a zánik tohto spoluvlastníckeho typu je viazaný na vznik či zánik manželstva. Tento spoluvlastnícky vzťah podľa právnej úpravy v prípade uzatvorenia manželstva vždy musí vzniknúť, ale jeho rozsah či okamih vzniku sa dá práve upraviť spomínanou dohodou. Chýb by sa manželia pri jej uzatváraní z povahy veci samej nemali dopustiť, keďže na platnosť tejto dohody sa vyžaduje forma notárskej zápisnice, sám notár ako osoba na to profesijne zameraná má dohliadnuť na obsah a náležitosti tejto dohody.
Čítajte viac Na jednu vec zabúdajú tisícky Slovákov čo žijú v manželstve a prichádzajú preto o majetok. Právnik radí, ako sa vážnej chybe vyhnúť
Má dohoda o majetkovom režime vplyv aj na dedenie?
Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka hovorí, že veci získané v dôsledku dedičstva alebo darovania počas trvania manželstva ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, aj napriek trvaniu manželstva, sú vo výlučnom vlastníctve len jedného z manželov a nevzťahuje sa na ne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Nič ale nebráni manželom rozšíriť rozsah pôsobenia BSM aj na veci inak zo zákona nadobúdané iba do výlučného vlastníctva jedného z manželov práve vďaka tejto dohode manželov. Ak sa dedičstvo skrz dohody manželov o rozšírení BSM stane súčasťou BSM, tak v prípade dedenia sa táto vec vysporiada najprv skrz BSM, zvyčajne pozostalý manžel získa polovicu veci a až potom v rámci dedičského konania druhú polovicu veci získajú dedičia zo závetu a zo zákona. Ak by dohoda manželov neexistovala, vec z dedičstva by zo zákona pripadla iba jednému z manželov (teda mimo BSM) a pri dedení by už nebolo potrebné vysporiadať pri tejto veci BSM, ale ako celok by spadala rovno do dedičského konania a rozdelila by sa len medzi dedičov daného z manželov.
Aké možnosti majetkového usporiadania si môžu manželia dohodnúť?
Medzi manželmi je možné nastaviť si majetkové režimy jednotlivých vecí podľa ich vlastnej vôle. To umožňuje práve už spomínaná zásada zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Preto je možné rozsah obsahu BSM zúžiť a tak dosiahnuť, že veci, ktoré by inak zo zákona boli spoločným majetkom manželov, budú nadobúdať manželia do svojho výlučného vlastníctva. Alebo naopak, v prípade rozšírenia rozsahu obsahu BSM môžu manželia dosiahnuť, že to, čo by zo zákona nadobudli do svojho výlučného vlastníctva, bude na základe dohody ich spoločným majetkom. Tak isto je možnosť určiť vznik BSM ku dňu zániku manželstva a tak manželia budú počas manželstva nadobúdať veci iba do svojho výlučného vlastníctva alebo ak veci nadobudnú spoločne, tak do podielového spoluvlastníctva, ale nie do BSM.