Lehota na vybavenie žiadostí od ľudí sa predĺžila z pôvodných 8 dní na aktuálnych 12 dní. „Predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti môže v niektorých individuálnych prípadoch spomaliť prístup k informáciám, čo môže ovplyvniť efektívnosť kontroly verejnej moci,“ hovorí Pavol Daubner. Na druhej strane, ak podľa jeho slov predĺženie lehoty prispeje k dôkladnejšiemu a kvalitnejšiemu spracovaniu žiadostí, môže to zvýšiť presnosť a spoľahlivosť poskytovaných informácií. „To by mohlo kompenzovať negatívny vplyv predĺženej lehoty,“ dodáva.
Ľudia sa môžu na základe žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám obracať s otázkami na rôzne štátne inštitúcie. Patria sem napríklad štátne orgány, obce, vyššie územné celky či štátne podniky. Kým doteraz bolo poskytovanie informácií od štátnych inštitúcií zadarmo, od marca tohto roka už môžu od ľudí v istých situáciách požadovať peniaze. „Legislatívna zmena umožní štátnym inštitúciám požadovať úhradu primárne za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií vo veľkom rozsahu. Jej cieľom je obmedziť špekulatívne žiadosti o prístup k informáciám, pričom v niektorých prípadoch môže do istej miery ovplyvniť prístup občanov k informáciám pre osoby, ktoré nebudú mať finančné prostriedky na uhradenie poplatkov,“ objasňuje Pavol Daubner.
Proti požadovaniu úhrady však môžu ľudia podať námietku do siedmich dní. „Úspešnosť podanej námietky môže závisieť od predložených argumentov a rozhodnutia odvolacieho orgánu,“ dodáva. Odvolací orgán by mal podľa jeho slov rozhodnutie povinnej osoby preskúmať a v odôvodnených prípadoch úhradu znížiť alebo úplne zrušiť, ak povinná osoba sama námietke nevyhovie.
Podľa právnika by však mohlo predĺženie lehôt na vybavovanie žiadostí ľudí vytvoriť priestor na spracovávanie aj zložitejších otázok, a tým by úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií mohla zostať len ako posledný prostriedok.
Vo všeobecnosti však podľa partnera právnickej firmy Vojčík & Partners Pavla Daubnera bude možné zhodnotiť dopady tejto legislatívnej zmeny na transparentnosť a informovanosť
občanov až po jej aplikácii. „Je však dôležité presne definovať pojem ‚mimoriadne rozsiahle‘ vyhľadávanie informácií a zabezpečiť kontrolu primeranosti poplatkov za poskytnutie informácií,“ odporúča.
Zároveň radí, že by zlepšenie prístupu k informáciám mohlo priniesť aktívne zverejňovanie relevantných informácií na webových stránkach verejných orgánov. To by nielen znížilo administratívnu záťaž na strane povinných osôb, ale zároveň by občanom uľahčilo prístup k požadovaným informáciám a znížila by sa tým ich potreba podávania individuálnych žiadostí.