„Novelou zákona rozšírime definíciu vonkajšieho faktora aj o tzv. nepredvídateľné hospodárske dôvody, ako je napríklad výpadok exportu, pokles objemu výroby alebo odbytu. Pre tieto situácie zachováme rovnaké časové rámce aj objem poskytnutých peňazí,“ uviedol Tomáš po rokovaní tripartity. Zamestnávateľom štát preplatí 60 percent mzdy, ďalších 20 percent má znášať firma. Podpora bude trvať najviac šesť mesiacov, a to buď súvisle, alebo rozvrhnutá počas dvoch rokov.
V súčasnosti platný Kurzarbeit reaguje len na presne definované vonkajšie faktory, napríklad prírodné katastrofy či pandemické situácie. Obchodné opatrenia ako clá však medzi nimi nie sú, a preto by firmy zasiahnuté americkými clami nemohli z existujúcej schémy čerpať podporu.
Podľa Tomáša je zmena potrebná, aby Slovensko nezostalo nepripravené. „Pevne veríme, že sa situácia s clami ešte zmení a nebudeme musieť čeliť takejto kríze, no pripravení musíme byť,“ dodal.
Pre skrátenú prácu má Sociálna poisťovňa aktuálne pripravených 167 miliónov eur, ktoré by bolo možné použiť, ak by clá nadobudli účinnosť. Legislatívna zmena sa bude prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, aby bola účinná ešte pred letom.
V čase oznámenia minister informoval aj o tom, že premiér rokuje so zástupcami automobilového priemyslu, ktorý by bol prípadnými clami najviac zasiahnutý.
Čo to znamená v praxi?
Firmy, ktoré by sa pre clá ocitli v ťažkostiach a museli by obmedziť výrobu, nebudú musieť hneď siahať po výpovediach. Namiesto toho im štát prispeje na mzdy zamestnancov, ktorí budú nútene doma alebo budú pracovať menej hodín. Cieľom je udržať pracovné miesta aj počas dočasných hospodárskych otrasov.
Systém Kurzarbeit funguje na Slovensku od marca 2022 a bol inšpirovaný nemeckým modelom, ktorý má vyše storočnú tradíciu. Princíp je jednoduchý – ak sa firma dostane do mimoriadne nepriaznivej situácie, ktorá jej ohrozuje biznis, môže požiadať o štátnu pomoc namiesto toho, aby prepúšťala. Štát pokrýva väčšinu mzdy, čím umožní zamestnávateľom udržať si pracovníkov aj v období, keď pre nich dočasne nemajú prácu.
Podpora sa týka aj zamestnancov na polovičný alebo skrátený úväzok, podmienkou je, že musia byť v pracovnom pomere alebo na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Nezáleží pritom, či majú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú – ak firma splní podmienky, môže žiadať o pomoc aj pre nich. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto minimálne dva mesiace po skončení mesiaca, za ktorý dostal štátnu podporu.
Kurzarbeit sa nevzťahuje na zamestnancov vo výpovednej lehote ani na tých, ktorí pre firmu pracujú kratšie ako jeden mesiac. Z podpory sú tiež vylúčené dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, štátnozamestnanci, sudcovia, prokurátori či príslušníci ozbrojených síl.
Počas poberania podpory zamestnanci nemôžu čerpať dovolenku ani byť na PN či OČR – ide totiž o situáciu, keď sa problém nachádza na strane zamestnávateľa, nie zamestnanca. Do počtu zamestnancov sa však rátajú aj tí, ktorí sú aktuálne na materskej alebo rodičovskej dovolenke, aj keď na nich sa podpora nevzťahuje.
Podľa Tomáša sa novela zákona bude prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, aby bola účinná čo najskôr – ideálne ešte pred letom.
„Pevne veríme, že clá napokon nebudú zavedené v plnej miere, ale musíme byť pripravení na všetky scenáre,“ dodal minister.