Títo ľudia riešia v súvislosti s ich zárobkovou činnosťou mnohé praktické problémy. Jedným z nich je práve zdanenie. Často totiž nie je jasné, v akej krajine by mal človek zdaňovať svoje príjmy. Kedy je to potrebné urobiť na Slovensku a kedy naopak za hranicami. Odborníci zo spoločnosti NeoTax sa pozreli na tému bližšie a namodelovali prípady, ku ktorým bežné dochádza a pri ktorých by mohlo rozhodnutie o krajine zdanenia spôsobovať problémy.
Občianstvo verzus daňová rezidencia
Pri platení daní je treba v prvom rade pamätať na to, že štátne občianstvo a daňová rezidencia sú dva odlišné pojmy. Kým prvý hovorí o občianskej príslušnosti, druhý o ekonomickej aktivite. „Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom. Z uvedeného vzťahu vyplývajú práva a povinnosti tak pre občana, ako aj pre štát,“ konštatuje Eva Mihalíková, odborníčka zo spoločnosti Neotax. Slovensko umožňuje svojim občanom mať dvojité občianstvo. Teda slovenské a zároveň inej krajiny, napríklad české. Existujú však štáty, ktoré dvojité občianstvo zakazujú. Napríklad v prípade Rakúska platí, že ak Slovák požiada o tamojšie občianstvo, musí sa vzdať toho slovenského.
Daňová rezidencia je niečo celkom iné. Označuje krajinu, v ktorej je daňovník povinný platiť dane. „Väčšinou ide o štát, v ktorom človek trávi najviac času alebo tam pracuje,“ objasňuje Eva Mihalíková. Aj tu platí, že pravidlá pre získanie štatútu daňového rezidenta sa v jednotlivých krajinách líšia. Rezidentom danej krajiny je podľa legislatívnych pravidiel fyzická osoba, ktorá má v štáte trvalý pobyt alebo stredisko záujmov, napríklad rodinu. Ďalšou možnou podmienkou je nutnosť zdržiavať sa v krajine minimálne 183 dní v roku.
Kto je rezident
Podľa zákona o dani z príjmov sa za rezidenta Slovenska považuje človek, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava. Znamená to, že v štáte žije aspoň 183 dní v kalendárnom roku, a to buď súvisle, alebo prerušovane. Do tohto obdobia sa započítava aj každý začatý deň pobytu.
Ak človek nemá trvalý pobyt ani bydlisko na území Slovenskej republiky a tiež sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku, považuje sa za nerezidenta. „Ak máte trvalý pobyt mimo Slovenskej republiky alebo sa v zahraničí zdržiavate viac ako 183 dní v roku, môžete byť považovaný za daňového rezidenta zahraničného štátu,“ upozorňuje Eva Mihalíková z NeoTax.
Občianstvo a daňová rezidencia tak sú dva rozdielne aspekty. Aj slovenský občan tak môže byť rezidentom iného štátu, napríklad Českej republiky. V zahraničí mu tak vznikajú rôzne daňové povinnosti.
Pravidlá pre určenie rezidencie:
V prípade človeka, ktorý žije v dvoch štátoch, je treba zistiť, v ktorom z nich má zdaňovať svoj príjem. Podľa spoločnosti NeoTax určuje rezidenciu päť kritérií, ktoré sa uplatňujú v nasledovnom poradí:
1. Stály byt (trvalé bývanie) – daňovník vlastní alebo drží zariadený a udržiavaný byt, ktorý má stály charakter. Môže to byť byt alebo rodinný dom v osobnom vlastníctve či v prenájme. Ak má človek stále bývanie v dvoch krajinách, rezidencia sa posudzuje podľa strediska životných záujmov.
2. Stredisko životných záujmov je miesto, kde má človek silné ekonomické, rodinné a osobné väzby, napríklad rodinné vzťahy, zamestnanie, podnikanie, majetkové pomery, politické, či kultúrne aktivity. Ak nie je možné stanoviť, v ktorej krajine má stredisko životných záujmov, rezidencia sa posudzuje miestom obvyklého zdržiavania sa.
3. Miesto, kde sa daňovník obvykle zdržiava určuje hranica pobytu 183 dní za kalendárny rok. Ak sa daňovník zdržiava vo viacerých štátoch a ani v jednom nedosiahne túto dĺžku pobytu, rezidencia sa posudzuje podľa štátnej príslušnosti.
4. Štátna príslušnosť – občianstvo.
5. Vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov – ak má daňovník občianstvo v oboch krajinách alebo naopak nemá občianstvo ani v jednej z nich, rezidencia sa určí dohodou príslušných orgánov dvoch štátov.
Praktické príklady z praxe
1. Slovák žijúci a pracujúci v Českej republike
Situácia: Roman je občan Slovenskej republiky, ktorý sa dlhodobo zdržiava a pracuje v ČR. Žije tu v prenajatom byte spolu s manželkou a deťmi. Vlastní byt aj na Slovensku. Pravidelne sem cestuje dvakrát do roka.
Riešenie: Keďže má Roman stály byt v oboch krajinách, pri určení rezidencie sa posudzuje druhé kritérium, a to stredisko životných záujmov. Rodinné vzťahy, zamestnanie a kultúrne aktivity má v ČR. Zároveň sa tu zdržiava dlhšie ako 183 dní. Považuje sa preto za českého rezidenta. V Česku zdaňuje svoj celosvetový príjem. Ak nemal žiadny príjem na Slovensku, nemá tu žiadne daňové povinnosti.
2. Slovák žijúci a pracujúci časť roka na Slovensku a časť roka v ČR
Situácia: Tomáš je Slovák trvale žijúci v Žiline. V zime pracoval tri mesiace ako sezónny robotník v Česku.
Riešenie: Tomáš spĺňa podmienky rezidencie na Slovensku, preto musí zdaniť celosvetový príjem v SR. Ak má povinnosť podať daňové priznanie v ČR, príjem dosiahnutý tam zdaní ako nerezident. Tento príjem zároveň uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo zahraničia.
3. Slovenka pracujúca pre českú spoločnosť
Situácia: Michaela žije trvale na Slovensku a pracuje z domu na IČO pre českú spoločnosť.
Riešenie: Michaela je rezidentkou Slovenska, nakoľko tu má trvalé bydlisko a spĺňa všetky podmienky rezidencie. Príjem, vrátane toho z ČR, preto daní na Slovensku. Keďže pracuje na slovenské IČO, príjem z Česka uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo živnosti a nie ako zahraničný príjem.
4. Živnostník podnikajúci na Slovensku, aj v Čechách
Situácia: Miroslav je občan SR, ktorý žije a podniká v oblasti stavebníctva na Slovensku. Zákazky však občasne vykonáva aj v ČR. Stály byt má na Slovensku. Počas práce v Česku je krátkodobo ubytovaný na ubytovni.
Riešenie: Keďže Miroslav nemá v ČR stálu prevádzkareň, ani stály byt a zdržiava sa tam menej ako 183 dní, je rezidentom Slovenska. Má tu teda neobmedzenú daňovú povinnosť a zdaňuje tu všetky svoje príjmy. Ten z ČR uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo živnosti.
5 . Občianstvo a rezidencia na Slovensku, stála prevádzkareň v ČR
Situácia: Peter je občanom Slovenskej republiky, ktorý podniká v Českej republike. Má tam aj svoju stálu prevádzkareň.
Riešenie: Keďže Peter podniká v Českej republike a má tam prevádzkareň, príjem z podnikania zdaňuje v Česku. Platí tu pravidlo, že príjmy vzťahujúce sa k stálej prevádzkarni sa zdaňujú v krajine, kde sa prevádzkareň nachádza. Ako rezident Slovenskej republiky má Peter povinnosť podať daňové priznanie aj na Slovensku. Uvedie v ňom aj príjem z Českej republiky. Na ten sa uplatní metóda zápočtu. Inak povedané, daň zaplatená v Českej republike sa v Slovenskej republike „započíta” a rozdiel sa doplatí v Slovenskej republike.
6. Predaj kryptomien na Slovensku
Situácia: Slovenský občan Martin predal bitcoiny v hodnote 50.000 EUR. S cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti sa na mesiac presťahoval do Českej republiky.
Riešenie: Martin spĺňa podmienky rezidencie na Slovensku, keďže tu má stály byt, aj ekonomické, kultúrne a rodinné vzťahy, a tiež sa tu zdržiaval dlhšie ako v Českej republike. Presťahovanie sa do Čiech na jeden mesiac nemá v tomto prípade vplyv na zdanenie príjmu z predaja kryptomien. Martin má na Slovensku neobmedzenú daňovú povinnosť a musí tu zdaniť svoje celosvetové príjmy. A súčasne, ak Martin nemal žiadne ďalšie príjmy v Českej republike, nevznikla mu povinnosť podať daňové priznanie v ČR.