Novela podľa signatárov vytvára situáciu, v ktorej sa pomoc v hmotnej núdzi mení z nástroja solidarity na nástroj donucovania. Po novom by mala byť vyplácaná len tým, ktorí vykonávajú štátom organizovanú prácu alebo neodmietnu ponuku zamestnania sprostredkovanú úradom práce.
„Dávka v hmotnej núdzi má byť záchrannou sieťou pre ľudí v existenčnej tiesni, nie odmenou za poslušnosť,“ píšu v otvorenom liste prezidentovi. Zároveň varujú, že novela môže prehĺbiť nerovnosti a zasiahnúť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Práca za dávku
Kritici novely upozorňujú, že hoci zákon nehovorí priamo o povinnej práci, v praxi bude jej nevykonávanie znamenať zníženie dávky alebo jej úplné odobratie. Takéto nastavenie považujú za neprimerané, najmä ak ide o ľudí, ktorí už žijú na hranici prežitia.
Novela okrem iného rozširuje dôvody na krátenie dávky – po novom môže byť sankcionovaný aj ten, kto bez „vážneho dôvodu“ odmietne „vhodnú pracovnú ponuku“. Problémom podľa odborníkov je, že zákon nedefinuje, čo presne sa pod pojmom „vhodná“ rozumie. Posúdenie ponecháva na úradoch práce, čo otvára priestor pre svojvôľu a nerovnaký prístup.
Trestanie za stratu práce a správanie detí
Zákon zavádza aj nový sankčný mechanizmus, a to tak, že ak niekto opakovane stratí zamestnanie do mesiaca od nástupu, môže prísť o časť sociálnej pomoci. Autori výzvy považujú takýto prístup za nespravodlivý – novela podľa nich nereflektuje dôvody, pre ktoré človek môže o prácu prísť. Napríklad pre zlé pracovné podmienky, mobbing alebo diskrimináciu.
Ďalšia časť zákona umožňuje štátu odobrať rodine príspevok na nezaopatrené dieťa, ak sa dieťa dopustí priestupku alebo mu bude uložené výchovné opatrenie. Podľa signatárov ide o kolektívne trestanie, ktoré môže domácnosti ešte viac uvrhnúť do chudoby.
Práca bez práv
Aktivačné činnosti, ktoré majú ľudia v hmotnej núdzi vykonávať, nie sú chránené Zákonníkom práce. Znamená to, že nebudú mať nárok na minimálnu mzdu, dovolenku, stravné lístky či iné zamestnanecké výhody. Prácu za dávku pritom po novom môžu zadávať nielen obce, ale aj vyššie územné celky, nimi zriadené organizácie a ďalšie právnické osoby pôsobiace vo verejnom záujme.
„Inštitúcie, ktoré by inak museli vytvárať platené pracovné miesta, budú môcť namiesto toho využiť lacnú pracovnú silu bez akýchkoľvek práv,“ varujú autori listu. Hovoria o rozmachu prekarizovanej práce a zneužívaní systému.
Proti duchu Európskej sociálnej charty
Kritici upozorňujú aj na možný rozpor s Revidovanou Európskou sociálnou chartou, ktorú Slovensko ratifikovalo. Novela podľa nich ohrozuje najmä právo na sociálne zabezpečenie, pomoc a ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením.
Signatári výzvy prezidenta vyzývajú, aby zákon nepodpísal a vrátil ho parlamentu na prepracovanie. „Máte jedinečnú možnosť zabrániť tomu, aby sa zo zákona stal nástroj sociálnej represie namiesto nástroja solidarity a spravodlivosti,“ píšu prezidentovi.
Pod výzvu sa podpísali viaceré známe osobnosti z oblasti ľudských práv, sociálnej politiky a odborových zväzov, vrátane Moniky Uhlerovej z Konfederácie odborových zväzov, Rada Slobodu z Amnesty International Slovensko či Silvie Porubänovej a ďalších zástupkýň Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Celé znenie otvoreného listu si môžete prečítať tu.
Ministerstvo trvá na svojej verzii zákona. Kritiku odmieta ako neodbornú
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR reagovalo na otvorený list Amnesty International Slovakia a ďalších organizácií, ktoré žiadajú prezidenta SR, aby vetoval novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Rezort trvá na tom, že novela bola riadne prerokovaná a podporená aj sociálnymi partnermi.
„Trváme na znení novely zákona o službách zamestnanosti i zákone o pomoci v hmotnej núdzi, s ktorým súhlasili aj sociálni partneri vrátane zamestnávateľských zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska i menších odborových organizácií a tiež splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško,“ uviedlo ministerstvo.
Rezort kritizuje signatárov listu za nedostatočnú odbornosť. „Našej novele zákona pripisujú aj veci, ktoré obsahovala už aj doterajšia legislatíva, ako je napríklad výkon aktivačných činností, ktoré sú tu už od zavedenia pomoci v hmotnej núdzi, rovnako aj odoberanie príspevku na nezaopatrené dieťa za zanedbávanie školskej dochádzky a za výchovné opatrenie, ktoré sa už v súčasnosti uplatňuje,“ tvrdí ministerstvo.
Dopĺňa tiež, že v otvorenom liste nie je vysvetlené, ako novela porušuje konkrétne články Európskej sociálnej charty. „Napríklad v článku 13, ktorého porušenie je tiež konštatované, sa zmluvné strany zaväzujú o. i. zabezpečiť, aby sa ktorejkoľvek osobe bez dostačujúcich finančných prostriedkov, ktorá nie je schopná si ich zabezpečiť vlastným úsilím alebo z iných zdrojov, poskytla primeraná pomoc.“
Ministerstvo dodáva, že Ústavný súd SR už podobný princíp posudzoval a konštatoval, že je v súlade s ústavou, ak štát vyžaduje aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb.