„Každá desiata PN bola zrušená posudkovým lekárom alebo na jeho podnet,“ povedal minister Tomáš. Posudkoví lekári od januára získali nové kompetencie a môžu priamo ukončovať neoprávnené práceneschopnosti. „Naši posudkoví lekári sa chopili tejto kompetencie s maximálnym nasadením, hoci ich je len okolo 180. Patrí im veľká vďaka,“ dodal Tomáš.
Milióny ušetrené, priemerná PN-ka stále nad cieľom
Podľa údajov ministerstva a Sociálnej poisťovne sa štátu podarilo ušetriť na nemocenských dávkach 24 miliónov eur. „Na odvodoch sa ušetrilo 14,4 milióna eur, na zdravotných odvodoch ďalších 6 miliónov. Samosprávam sa ušetrilo 3,6 milióna eur, keďže ľudia začali opäť pracovať a platiť dane,“ vypočítal Tomáš. Ak by tento trend pokračoval, podľa neho by sa za celý rok podarilo ušetriť až 100 miliónov eur.
Minister pripomenul, že Sociálna poisťovňa ročne vypláca na nemocenských dávkach približne 700 miliónov eur. „Každé euro, ktoré ušetríme na fiktívnych PN-kách, môžeme použiť tam, kde ho ľudia reálne potrebujú — na invalidné dôchodky alebo iné dávky,“ povedal.
Priemerná dĺžka PN sa síce skrátila zo 43,5 na 41 dní, ale „stále to nie je tých 30 dní ako v susednom Česku“, upozornil minister. Regionálne rozdiely pretrvávajú: kým v Rožňave trvá PN v priemere 28 dní, v Poprade či Kežmarku nad 60 dní. „Nie je možné, aby boli ľudia na Spiši o toľko chorľavejší ako v Gemeri,“ konštatoval Tomáš.
Elektronizácia ako kľúč k poriadku
Šéf Sociálnej poisťovne Michal Tariška zdôraznil, že významnú úlohu zohrala elektronizácia procesov. „Spolu s lekármi sme dokázali zaviesť modernú elektronickú PN-ku. Klient už nemusí behať s papiermi a zaoberať sa byrokraciou, ale môže sa ísť liečiť domov,“ uviedol Tariška.
Pripomenul tiež, že zavedenie elektronickej zdravotnej knižky umožní lepšie zdieľanie dát medzi lekármi a poisťovňou. „Je to nesmierne dôležité pre zefektívnenie posudkovej činnosti a zamedzenie duplicitám. Každá neoprávnená PN-ka predstavuje zbytočnú záťaž na zdravotníctvo aj sociálny systém,“ dodal.
Podľa Tarišku ide o obrovský objem verejných financií. „Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne zodpovedajú za takmer dve miliardy eur ročne. Keď k tomu prirátame kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, sme na takmer troch miliardách, ktoré môžeme označiť za nepriame náklady zdravotníctva,“ povedal.
Kontrola zamestnávateľov aj agentúr
Minister práce zatiaľ nezverejnil tzv. blacklist firiem, ktoré podľa neho zneužívajú PN-ky svojich zamestnancov, najmä v zimných mesiacoch. „Niektoré stavebné firmy majú v zime o 200 % viac PN-iek ako počas zvyšku roka. Očakávam, že sa to nebude opakovať, inak ten zoznam zverejníme,“ upozornil Tomáš. Sociálna poisťovňa sa podľa neho zameria aj na agentúry dočasného zamestnávania.
Tariška priblížil, že poisťovňa vykonáva adresné kontroly: „Keď máme k dispozícii dáta, vieme presne, kde sa zamerať. Kontroly prebiehajú štandardným spôsobom, ale cieľom je, aby na PN-ke zostávali len tí, ktorí to naozaj potrebujú.“
Ďalšie opatrenia na ceste
Okrem rozšírenia elektronickej zdravotnej knižky chystá rezort aj nové legislatívne úpravy. Tie sa majú zamerať najmä na PN-ky v skúšobnej dobe a ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru. „Chceme zabrániť tomu, aby sa ľudia na PN-ku hodili hneď, ako odmietnu vhodnú pracovnú ponuku v rámci iniciatívy Práca namiesto dávok,“ povedal Tomáš.
Obaja predstavitelia ubezpečujú, že opatrenia sa nedotknú reálne chorých ľudí. „Nejde o to, aby sme skracovali PN-ky tým, ktorí ich naozaj potrebujú. Ide o to, aby sme systém chránili pred tými, ktorí ho zneužívajú,“ uzavrel minister.
