Mnohí vodiči si myslia, že úplné ticho za volantom podporuje sústredenie. Realita je však často iná. Pri dlhšej a monotónnej jazde bez vonkajších podnetov môže ticho viesť k útlmu bdelosti a dokonca vyvolať mikrospánok. Už po hodine jazdy v tichom prostredí dochádza k poklesu pozornosti, čo výrazne zvyšuje riziko nehody (Haraldsson et al., 2018).
Naopak, vodiči často siahajú po hlasnej a dynamickej hudbe, ktorá môže subjektívne pomôcť udržať pozornosť. Avšak podľa dopravného psychológa Karola Kleimanna (Kleimann, 2023) zvýšená hlasitosť predlžuje reakčný čas a znižuje schopnosť racionálneho rozhodovania. Dlhodobé vystavenie hluku totiž znižuje schopnosť mozgu spracovávať podnety a predlžuje reakčný čas. Okrem toho únava vodiča môže byť dôsledkom nahromadeného stresu spôsobeného okolitými zvukmi, vrátane hudby.
Hudba s rýchlym tempom, výrazným textom alebo agresívnym beatom môže navyše motivovať k riskantnej jazde, ako je skracovanie bezpečných vzdialeností či neprimerané predbiehanie (Smith & Jones, 2020). V prípade pocitu únavy alebo podráždenia je vhodné siahnuť po inštrumentálnej alebo pokojnej hudbe.
Tento fakt potvrdzuje aj výskum publikovaný v časopise Applied Ergonomics (Wang et al., 2022), ktorý porovnával jazdu v tichu, pri pomalej hudbe (okolo 60 BPM) a pri rýchlych skladbách (asi 140 BPM). Pri rýchlom tempe vodiči jazdili rýchlejšie, robili viac prudkých opráv volantom a reagovali pomalšie na neočakávané hrozby. Zároveň fyziologické senzory zaznamenali vyšší adrenalín a účastníci pociťovali eufóriu, ktorú prirovnávali k ľahkej opitosti.
Mladí vodiči a nesústredenosť
Štatistiky Polície SR ukazujú, že najčastejšou príčinou nehôd mladých vodičov nie je rýchlosť ani alkohol, ale práve nesústredenosť. V roku 2024 došlo na Slovensku k 11 451 dopravným nehodám, pričom počet nehôd spôsobených vodičmi s praxou do 5 rokov mierne poklesol (Polícia SR, 2025).
Napriek pozitívnemu trendu sú mladí vodiči náchylnejší na rozptyľovanie – mobilný telefón, príliš hlasná hudba či rozhovory so spolujazdcami znižujú ich pozornosť za volantom (OECD, 2023).
Niektoré značky automobilov majú oči všade a sledujú nielen cestu, ale aj šoféra. Napríklad moderné vozidlá Toyota disponujú technológiou Toyota T-Mate, ktorá zahŕňa systém Driver Monitoring Camera (DMC) – kameru nad volantom, ktorá sleduje bdelosť vodiča.
Dokáže rozpoznať únavu, nepozornosť, pomalé žmurkanie alebo zízanie mimo cesty. Keď systém zbadá problém, varuje vodiča a ak nereaguje, aktivuje núdzové zastavenie (EDSS). Pri vážnej nehode automaticky zasahuje systém eCall, ktorý kontaktuje tiesňovú linku a odošle záchranárom presnú polohu vozidla. Výrazne sa tak skracuje reakčný čas zložiek IZS.
