Jedným z najvýraznejších zásahov do života zamestnancov je rozhodnutie vlády zrušiť dni pracovného pokoja 6. januára, 8. mája a 17. novembra. Deň Zjavenia Pána, známy aj ako Traja králi, a Deň víťazstva nad fašizmom budú zrušené len dočasne, a to v roku 2026. Oveľa zásadnejšia zmena však nastane pri 17. novembri – Deň boja za slobodu a demokraciu sa prestane sláviť ako deň pracovného pokoja natrvalo.
„Nerušíme sviatky, len už nebudú dňami pracovného pokoja,“ zdôraznil minister financií Ladislav Kamenický, podľa ktorého ide o nevyhnutný krok vzhľadom na stav verejných financií.
Obchody zostanú otvorené
Zmena sa netýka iba voľna pre zamestnancov. Súčasťou balíčka je aj zrušenie zákazu predaja počas sviatkov. To znamená, že obchody už nebudú musieť zatvárať svoje prevádzky a ľudia budú môcť nakupovať aj v dňoch, ktoré boli doteraz pevne spojené s pracovným pokojom.
Kritici však upozorňujú, že takéto opatrenie môže síce priniesť väčšie príjmy štátu a zvýšiť komfort spotrebiteľov, no zároveň znamená ďalší tlak na zamestnancov v maloobchode a službách, ktorí prídu o príplatky a budú pracovať za bežnú mzdu.
Strata príjmov pre zamestnancov
Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) je zrušenie dní pracovného pokoja pre ľudí priamo ohrozením ich príjmov. „Zrušením sviatkov sa odstráni aj príplatok za prácu v týchto dňoch. Zamestnanci budú tak na Slovensku pracovať za štandardnú priemernú mzdu, pričom dôjde k poklesu ich príjmu,“ upozornila organizácia.
Dnes pritom príplatok za prácu počas sviatku predstavuje 5,26 eura na hodinu. Pri osemhodinovom pracovnom čase tak zamestnanec príde o 42,08 eura za jeden deň. Ak sa opatrenie dotkne dvoch sviatkov, výpadok bude 84,16 eura a pri troch dňoch až 126,24 eura.
Odbory pripomenuli, že Slovensko si podobným opatrením už v minulosti prešlo – rušenie či obmedzovanie dní pracovného pokoja bolo súčasťou predchádzajúcich úsporných balíčkov. Kritici preto tvrdia, že ide o jednoduchú, no krátkozrakú cestu, ktorá prenáša bremeno konsolidácie na zamestnancov.
Slováci pracujú viac než Európania
KOZ zároveň upozornila na širší kontext. Podľa štatistík už dnes Slováci patria medzi národy, ktoré odpracujú v priemere viac hodín ako ich európski susedia. Týždenne odpracujú 39,6 hodiny, zatiaľ čo európsky priemer je 37,1 hodiny.
„Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Tento systém ohrozuje zdravie a kvalitu života zamestnancov,“ zdôraznili odbory.
Skrátené legislatívne konanie
Odbory aj zamestnávatelia zhodne tvrdia, že vláda si opäť vybrala najľahšiu cestu – zvýšenie záťaže na tých, ktorí pracujú a tvoria hodnoty. Koalícia však trvá na tom, že opatrenia sú nevyhnutné, a avizuje, že ich chce presadiť v skrátenom legislatívnom konaní.
Kamenického balíček obsahuje celkovo 22 opatrení. Zrušenie troch dní pracovného pokoja je z nich jedno z najviditeľnejších a z pohľadu zamestnancov aj najciteľnejších. To, či tento krok prinesie očakávané úspory pre štát, alebo len zvýši frustráciu pracujúcich, ukážu až nasledujúce roky.
1. september je už zrušený
V roku 2023 poslanci rozhodli, že 1. september už nebude dňom pracovného pokoja. Znamená to, že tento štátny sviatok je tak aj druhý rok po sebe bez voľna. Zmena sa dotýka zamestnancov aj podnikateľov.
Podľa Zákonníka práce sú dni pracovného pokoja tie, keď má zamestnanec voľno. Patria sem víkendy a niektoré sviatky. Počas týchto dní môže zamestnávateľ nariadiť prácu len vo výnimočných prípadoch a po dohode s odbormi.
Je dôležité vedieť, že Zákonník práce rieši príplatky a povinnosti len pri dňoch pracovného pokoja, nie pri všetkých štátnych sviatkoch. Preto treba rozlišovať medzi dňom pracovného pokoja a štátnym sviatkom. Po novom je práve aj 1. september, teda Deň ústavy SR, už iba štátnym sviatkom, poukazuje na to aj portál Podnikajte.
„Novelou zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Počnúc rokom 2024 tak 1. september je aj naďalej štátnym sviatkom, nie však dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Od roku 2024 tak zamestnancovi za výkon práce v deň štátneho sviatku 1. septembra nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,“ informuje Národný inšpektorát práce.
Po novom už cez sviatok budú obchody môcť predávať.
