Tieto tresty dokážu pôsobiť výchovne a zároveň šetriť kapacity väzníc. K tejto téme sa vyjadril advokát JUDr. Róbert Bános z advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ, ktorý priblížil, kedy alternatívne tresty prichádzajú do úvahy a prečo sú pre spoločnosť dôležité.
Čo znamenajú alternatívne tresty
„Alternatívne tresty sú formy sankcie, ktoré nenarúšajú život človeka tak drasticky ako väzenie. Využívajú sa pri menej závažných trestných činoch, keď súd zohľadňuje okolnosti skutku, osobnosť páchateľa aj to, či je reálna šanca na jeho nápravu bez izolácie od spoločnosti,“ vysvetľuje advokát JUDr. Róbert Bános z advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ
Najčastejšie formy
· Domáce väzenie – odsúdený musí zostať doma v určených hodinách, často pod dohľadom elektronického náramku. Môže chodiť do práce a postarať sa o rodinu, no jeho pohyb je kontrolovaný.
· Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody– súd uloží trest odňatia slobody, ale jeho výkon odloží. Ak sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčí, väzenie ho minie.
· Trest povinnej práce – namiesto väzenia odsúdený odpracuje určitý počet hodín v prospech obce, štátu alebo verejných inštitúcií.
· Peňažný trest – odsúdený je povinný zaplatiť súdom určenú sumu peňazí štátu, pričom jeho nezaplatenie môže viesť k premene na trest odňatia slobody.
Nie sú pre každého
Pri násilných trestných činoch alebo opakovanej kriminalite súdy alternatívy zväčša nevyužívajú. Tam je izolácia páchateľa pre spoločnosť jediným možným riešením. Alternatívne tresty sú teda kompromisom – trestajú, no zároveň dávajú šancu na nový začiatok.
V akých prípadoch sudca najčastejšie uprednostní alternatívny trest pred väzením?
Súdy najčastejšie pristupujú k uloženiu alternatívneho trestu namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípadoch, keď ide o menej závažné trestné činy a nie je nutné, aby bol páchateľ izolovaný od spoločnosti. Typicky ide o skutky ako drobné krádeže, poškodzovanie cudzieho majetku, jazda pod vplyvom alkoholu či zanedbanie povinnej výživy. Alternatívny trest býva preferovaný najmä u páchateľov, ktorí sa dopustili trestného činu po prvýkrát, doteraz viedli bezúhonný život, sú zamestnaní a existuje predpoklad, že svoje konanie oľutujú a zmenia sa aj bez potreby uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Ako funguje domáce väzenie v praxi a ako sa kontroluje jeho dodržiavanie?
Trest domáceho väzenia je jednou z foriem alternatívneho trestu, ktorý umožňuje, aby odsúdený vykonával trest vo svojom domácom prostredí a nie vo väzenskom zariadení. Vykonáva sa za pomoci elektronického monitorovacieho systému, konkrétne náramku, ktorý slúži na nepretržitú kontrolu pohybu a dodržiavania určeného režimu. Odsúdený je povinný zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane vonkajších priestorov v čase, ktorý určí súd, a zároveň viesť riadny život.
Počas výkonu tohto trestu môže odsúdený opustiť svoje obydlie len so súhlasom probačného a mediačného úradníka, pričom takýto súhlas sa udeľuje len vo výnimočných prípadoch a na nevyhnutne potrebný čas. Ide napríklad o návštevu lekára, prácu či iné naliehavé okolnosti.
Kontrola prebieha cez elektronický monitoring s použitím technických prostriedkov, telefonické overovanie cez pevnú linku a osobné kontroly probačného úradníka priamo v mieste pobytu odsúdeného. Cieľom je overiť, či osoba dodržiava podmienky trestu a zdržiava sa v obydlí podľa rozhodnutia súdu.
Ak však odsúdený poruší podmienky trestu či už tým, že sa nezdržiava v mieste pobytu v určenom čase, marí výkon technickej kontroly, alebo iným spôsobom nerešpektuje uložené povinnosti, súd môže rozhodnúť o premene tohto trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Čo všetko môže zahŕňať trest povinnej práce a kto určuje, kde ich odsúdený vykoná?
Trest povinnej práce je alternatívny trest, ktorý spočíva v tom, že odsúdený musí bez nároku na odmenu odpracovať určitý počet hodín v prospech spoločnosti. Takúto prácu vykonáva pre štát, samosprávu alebo neziskové organizácie, ktoré sa venujú verejnoprospešným činnostiam, ako sú školstvo, zdravotníctvo, kultúra, ochrana životného prostredia, sociálne služby, charita či ochrana zvierat. Cieľom je, aby sa odsúdený aktívne podieľal na náprave svojho konania tým, že vykoná prácu, ktorá má zmysel pre spoločnosť (napr. upratovanie verejných priestranstiev, triedenie odpadu a pod.). Súd pritom určuje, kde konkrétne bude trest vykonávaný a zároveň stanoví aj maximálny počet hodín práce za týždeň.
Aké sú najčastejšie podmienky pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a čo sa stane, ak ich odsúdený poruší?
Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody ak usúdi, že nie je nevyhnutné, aby si ho odsúdený odpykal vo väzení. Zohľadňuje pritom osobu páchateľa, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a okolnosti prípadu. Podmienečný odklad môže byť uložený aj na základe záruky od inej osoby, ak má súd dôveru vo výchovný vplyv tejto osoby. Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Jednou zo základných podmienok pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody je, že odsúdený počas skúšobnej doby vedie riadny život, teda dodržiava právne predpisy, musí sa vyhýbať akejkoľvek trestnej činnosti a nenarušovať verejný poriadok.
Ak odsúdený poruší stanovené podmienky, súd môže rozhodnutí o tzv. premene podmienečného trestu na nepodmienený, čo znamená, že odsúdený nastúpi do výkonu pôvodne uloženého trestu, alebo jeho zvyšku.
Aké sú podľa vás najväčšie výhody alternatívnych trestov pre spoločnosť aj pre samotného páchateľa?
Alternatívne tresty predstavujú účinný a spoločensky prospešný spôsob trestania páchateľov, ktorí nepredstavujú vážne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Na rozdiel od nepodmienečného trestu odňatia slobody odsúdený zostáva mimo väzenia, čo mu umožňuje ostať v známom a prirodzenom prostredí. Odsúdení tak môžu zostať v kontakte so svojimi rodinami, pokračovať v práci alebo štúdiu, udržiavať si sociálne a ekonomické väzby a aktívne sa podieľať na svojom každodennom živote.
Alternatívne tresty taktiež výrazne znižujú riziko negatívneho vplyvu väzenského prostredia, kde sa môžu vytvárať kriminálne väzby, ktoré prispievajú k recidíve. Z pohľadu spoločnosti sa tým znižuje pravdepodobnosť, že sa páchateľ v budúcnosti opäť dopustí trestnej činnosti.
Z finančného hľadiska sú alternatívne tresty podstatne menej nákladné, štát nemusí znášať výdavky na ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť či bezpečnostný dozor nad väzňami, ako je to v prípade výkonu trestu odňatia slobody. Celkovo tak alternatívne tresty predstavujú humánnejšiu, ekonomickejšiu a efektívnejšiu formu trestania pri zachovaní preventívneho a výchovného účinku trestu.
