Otázka, kde sa končí sloboda prejavu a začína ohováranie, je v praxi častá. „V dnešnej dobe sa informácie šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Jedna lož môže behom chvíľky poškodiť dobré meno, ohroziť pracovnú kariéru a narušiť rodinné vzťahy,“ hovorí advokát Róbert Bános z Advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ.
Podľa slovenského práva je ohováraním šírenie nepravdivých informácií o inej osobe, ktoré môžu závažným spôsobom poškodiť jej spoločenskú vážnosť, ohroziť postavenie v zamestnaní alebo podnikaní, narušiť rodinné vzťahy či spôsobiť inú vážnu ujmu.
„Z trestnoprávneho hľadiska môže ísť o konanie kvalifikované ako trestný čin, pričom sa posudzuje rozsah spôsobenej ujmy, úmysel pôvodcu a dopad na poškodenú osobu,“ uvádza advokát. Zároveň pripomína, že z občianskoprávneho pohľadu má každý právo na ochranu svojej osobnosti – teda cti, dôstojnosti, dobrého mena a súkromia.
Ohováranie verzus poškodenie dobrého mena
Pojmy ohováranie a poškodenie dobrého mena sa často zamieňajú, hoci medzi nimi existuje zásadný rozdiel. „Ohováranie patrí do trestnoprávnej oblasti a predstavuje úmyselné šírenie nepravdivých tvrdení o inej osobe s cieľom poškodiť jej povesť, vážnosť alebo dôveryhodnosť v očiach spoločnosti,“ vysvetľuje Bános.
Naopak, poškodenie dobrého mena má občianskoprávny charakter a týka sa aj prípadov, keď ide o pravdivé informácie, ktoré však boli zverejnené neprimerane – napríklad urážlivo, ponižujúco alebo bez legitímneho dôvodu. „K zásahu teda môže dôjsť aj bez úmyslu poškodiť, ak dôjde k porušeniu princípov slušnosti a rešpektu k osobnosti iného,“ dopĺňa právnik.
Rozdiel medzi týmito skutkami spočíva v tom, že ohováranie riešia orgány činné v trestnom konaní, zatiaľ čo poškodenie dobrého mena sa prejednáva v civilnom konaní. V tomto prípade sa poškodená osoba môže domáhať ospravedlnenia, odstránenia urážlivého obsahu či primeranej finančnej náhrady.
Kedy už kritika prekračuje hranicu
Nie každá ostrá poznámka je hneď nezákonná. Zákonné hranice kritiky sú však prekročené vtedy, keď sa z vecného hodnotenia stane urážka, ponižovanie alebo šírenie nepravdivých tvrdení. „Hranica medzi prípustnou kritikou a ohováraním je v právnom zmysle veľmi tenká, preto sa posudzuje individuálne – s ohľadom na obsah, formu, kontext aj úmysel autora,“ upozorňuje advokát Bános.
Ak sa namiesto hodnotenia správania či konania človeka kritika zameria na jeho osobu a obsahuje vulgarizmy, nepravdivé obvinenia alebo neprimerané útoky, už nejde o legitímny prejav názoru, ale o neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti.
Ako sa prípady riešia v praxi
„V našej advokátskej kancelárii sa stretávame s rôznorodými prípadmi ohovárania. Najčastejšie však ide o prípady, ktoré sa riešia v civilnom konaní,“ hovoríBános.
Podľa neho sa klienti neraz obrátia aj na políciu, no trestné oznámenia bývajú často odmietnuté. „Dôvodom je, že je veľmi ťažké preukázať konkrétnu ujmu, ktorú ohováranie spôsobilo, a preto polícia často odporúča riešiť vec cestou civilného procesu,“ vysvetľuje.
V praxi sa tieto spory niekedy podarí urovnať mimosúdnou dohodou alebo ospravedlnením. „V prípade vážnejších zásahov do osobnostných práv sa klienti často rozhodnú podať žalobu na súd a žiadať aj finančnú náhradu za spôsobenú ujmu, najmä v prípadoch, kedy už samotné ospravedlnenie nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie,“ dopĺňa advokát.
Dôkazy a sankcie
Aby poškodený uspel na súde, musí preukázať zásah do svojej osobnosti, vzniknutú ujmu aj nepravdivosť tvrdení. Dôkazom môžu byť príspevky na sociálnych sieťach, články, fotografie, videá či elektronická komunikácia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj svedectvá, prípadne lekárske správy preukazujúce psychickú alebo fyzickú ujmu.
„Za ohováranie nehrozia iba finančné sankcie, ale v závažnejších prípadoch aj trest odňatia slobody,“ pripomína JUDr. Bános. Podľa Trestného zákona môže ísť o trest až na dva roky, no ak ohováranie spôsobí vážnejšie následky – napríklad stratu zamestnania, úpadok podnikania alebo rozvrat manželstva – môže byť uložený prísnejší trest v rozmedzí od troch do ôsmich rokov.
„Ako som už uviedol, v praxi však bývajú takéto skutky orgánmi činnými v trestnom konaní posudzované skôr ako občianskoprávne spory. Je to spôsobené tým, že v týchto prípadoch býva len veľmi ťažké preukázať úmysel poškodiť a tiež konkrétnu ujmu, ktorú ohováranie spôsobilo,“ uzatvára advokát.
