Pre mnohé firmy ide o spôsob, ako prežiť pod vysokým odvodovým zaťažením, no pre štát je to nebezpečná erózia sociálneho systému. Hranica medzi legálnym outsourcingom a nelegálnym zamestnávaním je pritom často taká tenká, že ju nerozozná ani skúsený personalista, kým mu na dvere nezaklope kontrola.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš v posledných mesiacoch opakovane zdôrazňuje, že tolerancia voči obchádzaniu Zákonníka práce skončila. Podľa jeho slov nejde o boj proti podnikavosti, ale o ochranu ľudí, ktorí v tomto systéme ťahajú za kratší koniec. „Nemôžeme sa tváriť, že je všetko v poriadku, ak tisíce ľudí prichádzajú o nárok na platenú dovolenku, PN-ku či ochranu pred výpoveďou len preto, aby firma ušetrila na odvodoch. Naším cieľom je jasne oddeliť skutočných podnikateľov, ktorí nesú riziko a budujú vlastné meno, od tých, ktorí sú do živnosti dotlačení ako do lacnejšej alternatívy pracovného pomeru. Inšpektori práce majú jasný mandát zamerať sa na sektory, kde je toto zneužívanie najvypuklejšie,“ vyhlásil minister na margo sprísnených kontrol.
Keď o vašom čase rozhoduje niekto iný
Základný problém spočíva v definícii závislej práce. Ak živnostník vykonáva prácu v mene zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v určenom pracovnom čase a s jeho nástrojmi, prestáva byť partnerom a stáva sa de facto zamestnancom. Ina Kováčová Bečková, partnerka a daňová poradkyňa ATLAS GROUP, upozorňuje, že rozhodujúce nie je to, čo je napísané v záhlaví zmluvy, ale to, ako prebieha každodenná realita na pracovisku. Podľa jej skúseností sa inšpektori čoraz viac zameriavajú na mieru autonómie, ktorú živnostník reálne má.
„Závislá práca sa od podnikania odlišuje predovšetkým vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Ak má živnostník v zmluve určené fixné hodiny, kedy musí byť prítomný v kancelárii, ak používa firemný e-mail s pozíciou v organizačnej štruktúre, alebo ak mu odberateľ určuje presný postup práce krok za krokom, ide o jasné znaky závislej činnosti. Podnikateľ má prinášať výsledok, nie predávať svoj čas v presne vymedzených blokoch pod priamym dohľadom inej osoby,“ vysvetľuje Ina Kováčová Bečková. Dodáva, že práve neschopnosť preukázať vlastnú organizáciu práce je pre mnohých pri kontrole osudná.
Inšpekcia nechodí len listovať v papieroch
Mnohí podnikatelia žijú v omyle, že kvalitne vypracovaná zmluva o dielo ich ochráni pred akýmikoľvek nepríjemnosťami. Prax inšpektorátov práce v roku 2026 je však diametrálne odlišná. Kontrola dnes prebieha ako dôsledná rekonštrukcia pracovného dňa. Inšpektori prichádzajú na pracovisko neohlásene a namiesto konateľov sa často pýtajú priamo ľudí za počítačmi alebo strojmi. Zaujíma ich, kto im schvaľuje voľno, či môžu prácu odmietnuť bez sankcie a či majú aj iných klientov, ktorým fakturujú svoje služby.
Ina Kováčová Bečková z ATLAS GROUP zdôrazňuje, že inšpektori hľadajú takzvanú materiálnu pravdu. To znamená, že ak zistia rozpor medzi textom zmluvy a realitou, zmluva stráca váhu. Ak má napríklad živnostník na stole firemný telefón, notebook a vizitku s logom firmy bez označenia, že ide o externého dodávateľa, inšpektorát to vyhodnotí ako zastretý pracovný pomer. Riziká sú pritom obrovské. Okrem pokút, ktoré môžu pre firmu znamenať existenčné problémy, prichádza na rad aj vyrubenie doplatkov na sociálne a zdravotné poistenie za celé obdobie trvania takéhoto vzťahu, čo môže dosiahnuť závratné sumy.
Ako z toho von a kde sú bezpečné prístavy
Pre živnostníka, ktorý chce zostať v medziach zákona, je dôležité zachovať si status nezávislého subjektu. To v praxi znamená predovšetkým vlastniť svoje pracovné nástroje, mať možnosť vykonávať prácu aj pre iných odberateľov a fakturovať za konkrétne dodané výstupy, nie za odpracované hodiny. Odborníci radia, aby živnostníci dôsledne dbali na to, že nebudú figurovať v žiadnych interných zoznamoch zamestnancov, nebudú mať prístup k firemným benefitom typu „multisport karta“ a ich komunikácia s firmou bude mať charakter obchodného vzťahu, nie plnenia príkazov šéfa.
„Odporúčam všetkým klientom, aby si pravidelne robili audit svojich vzťahov. Ak zistíte, že stopercentne závisíte od jedného odberateľa, ktorý vám diktuje každý krok, ste v obrovskom riziku. Prevenciou je jasné nastavenie kompetencií a najmä dbanie na to, aby živnostník vystupoval navonok ako samostatná jednotka. Ak je niekto vnímaný kolegami a klientmi ako zamestnanec, štát k nemu bude takisto pristupovať ako k zamestnancovi, ale s tým rozdielom, že firme za to vystaví mastný účet,“ uzatvára Ina Kováčová Bečková. V dobe, kedy sú systémy štátu čoraz lepšie prepojené, sa spoliehanie na „to nám prejde“ stáva hazardom, ktorý sa nevypláca.
