Viaceré spoločnosti pripúšťajú, že budú uvažovať aj nad prípadným spojením sa s konkurentom, aby ušetrili. Na úplný odchod z trhu zatiaľ žiadna dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) nezamávala.
Ak by sa aj počet DSS zmenšil, sporiteľov sa to nijako nedotkne. „Majetok ľudí je chránený a zrušenie dôchodkovej spoločnosti, či už zlúčením sa s inou, alebo likvidáciou, nesmie byť vykonané na ujmu sporiteľov,“ zdôraznila Jana Kováčová, hovorkyňa centrálnej banky, ktorá drží dohľad nad penzijným trhom. Peniaze na súkromných dôchodkových účtoch by sa pred prípadným zrušením DSS-ky previedli na inú penzijnú firmu.
„Ak by aj mali odísť niektoré dôchodkové firmy, najskôr by to boli tie menšie. Predpokladám však, že všetky vyčkajú do výsledku najbližších parlamentných volieb, či sa situácia nezmení. Až potom prehodnotia stratégiu. Prišli na Slovensko na desaťročia, prijaté zmeny však boli zásadné a neprekvapilo by, keby menšia DSS predala sporiteľov väčšej DSS aj pred voľbami,“ skonštatoval Peter Goliaš z inštitútu INEKO.
| Ako doteraz zasiahol štát do druhého piliera | |
| od januára 2008 do júna 2008 | sa prvýkrát otvoril druhý pilier, vystúpilo z neho takmer 107 tisíc ľudí a do Sociálnej poisťovne sa vrátilo takmer 4 miliardy korún (132,3 milióna eur) |
| od 15. novembra 2008 do 30. júna 2009 | sa druhý raz otvoril systém, zatiaľ z neho vystúpilo približne 16-tisíc ľudí |
| od júla 2009 | parlament sprísnením zákona znížil poplatky, zaviedol pravidlo, že DSS budú musieť z vlastného vrecka doplácať v prípade mínusových výsledkov |
Zásah do poplatkov, ktoré centrálna banka ešte pred schválením zmien v parlamente označila za likvidačný, oberie od júla DSS-ky každý mesiac o desaťtisíce eur. Firmy momentálne hľadajú, kde by mohli ušetriť a nahradiť výpadok príjmov. Jednou z ciest by mohlo byť aj spojenie sa s konkurenciou.
„Tento variant je stále možný, prináša relatívne zníženie nákladov,“ uviedol na otázku o prípadnom zvažovaní spojenia sa s inou DSS Vladimír Šošovička, predseda Predstavenstva ČSOB DSS. „Aj to je jedna z možných alternatív. Uskutočniť spojenie je však dnes už nesmierne zložitý a dlhodobý proces. A to tak vzhľadom na krízu a jej dosahy, ako aj na záujmy jednotlivých akcionárov,“ reagoval Viktor Kouřil, šéf VÚB Generali DSS.
Zhruba 1,5 milióna sporiteľov pritom odpoveď na otázku, či zostane na trhu súčasných šesť spoločností, alebo ich bude menej, zásadne nezasiahne.
„Podmienky súťaže sú zúžené na minimum. Ak by bola zachovaná pôvodná myšlienka, ktorá bola pri spustení reformy, počet DSS by bol významným faktorom. Pri nových podmienkach to neznamená nič. Úspory ľudí pôjdu do jednoduchých produktov, ktoré sú vysoko konzervatívne,“ myslí si Goliaš.
Ako sa môže vyvinúť situácia na trhu penzijných spoločností
- Scenár A
Akcionári všetkých šiestich dôchodkových správcovských spoločností (DSS) sa rozhodnú do júla počkať, ako sa ich zmena poplatkov dotkne v praxi. Po škrtnutí všetkých možných výdavkov budú čakať do najbližších parlamentných volieb v roku 2010, či s novou vládou nepríde aj zmena v prístupe k druhému pilieru.
- Scenár B
Ešte pred parlamentnými voľbami sa niektoré z DSS zlúčia do spoločnej firmy. Správa penzijných fondov, všetky uzatvorené zmluvy a peniaze na súkromných dôchodkových účtoch sa presunú na nástupnícku DSS. Cieľom bude ušetriť na pevných nákladoch.
- Scenár C
Po voľbách sa situácia pre druhý pilier nezmení, vláda sa rozhodne pre ďalšie zásahy. Majitelia niektorých DSS sa rozhodnú z trhu úplne odísť. Musia však najskôr nájsť nástupnícku DSS, na ktorú prejde správa fondov, zmluvy aj peniaze sporiteľov. Za zásah do podnikania môžu zažalovať štát.