Od začiatku tohto roka sa obmedzili investície do fondov, ktoré sú viazané na burzové indexy. Druhá zmena účinná od 1. júla zaviedla porovnávanie výnosov jednotlivých dôchodkových fondov v šesťmesačných intervaloch a doplácanie prípadných strát z tzv. garančného účtu a z vlastných zdrojov dôchodkových správcovských spoločností.
Dvanásť z oslovených ekonómov si myslí, že uvedené zmeny v legislatíve sú jedinou príčinou výpredaja akcií. Tento faktor bol rozhodujúci aj podľa celkových výsledkov ankety, keďže ekonómovia mu v priemere prisúdili až 94-percentnú váhu. Zvyšných 6 % možno podľa nich prisúdiť zmenám v investičnej stratégii dôchodkových správcovských spoločností, ktoré s uvedenými zmenami v legislatíve nesúviseli.
Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) dostanú od vlády zákonnú povinnosť zhodnocovať úspory klientov v druhom dôchodkovom pilieri na úrovni rastu dôchodkov v štátnom priebežnom pilieri. Na tlačovej besede to po minulotýždňovom rokovaní vlády uviedol premiér Robert Fico. Kabinet totiž zaviazal ministra financií Jána Počiatka k tomu, aby príslušný návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení pripravil do siedmich týždňov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti budú mať konečne takú úlohu, na akú boli vytvorené,“ povedal Fico.
Penzijné správcovské spoločnosti podľa Fica klamú, ak tvrdia, že kvôli legislatívnym zmenám účinným od 1. júla tohto roka nemôžu podnikať na akciových trhoch. „Nikto im nezakazuje obchodovať s akciami. Ak ide o peniaze dôchodkových spoločností, zrazu nechcú riskovať,“ uviedol predseda vlády. Správcovia dôchodkových úspor v druhom pilieri tak v súčasnosti podľa Fica nenapĺňajú účel, na ktorý boli zriadené.
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení účinná od začiatku júla tohto roka podľa ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej nezabránila dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať do akcií. Ako ďalej uviedla na minulotýždňovej tlačovej besede, stratégia investovania dôchodkových správcovských spoločností nebola legislatívou dotknutá. „To, že sú v súčasnosti penzijné spoločnosti obozretnejšie, pretože ide o ich peniaze, je svojím spôsobom v neprospech sporiteľa, ale je to plne na rozhodnutí dôchodkových správcovských spoločností,“ povedala.
Investičná stratégia penzijných správcovských spoločností je podľa ministerky práce a sociálnych vecí v plnej miere v ich vlastných rukách. „V zákone sa nič nezmenilo. Vyvážený fond môže mať 50 percent akcií, rastový až 80 percent akcií,“ uviedla. Upozornila pritom na to, že správcovia dôchodkových úspor v druhom pilieri odpredali väčšiu časť akcií v najnevýhodnejšom období ešte pred účinnosťou novely zákona. Dodala, že hospodárska kríza ešte neskončila a podľa nositeľov Nobelovej ceny bude trvať minimálne nasledujúcich osem rokov a až 15 rokov bude trvať „aká-taká konsolidácia“.
Poslanec za SDKÚ-DS Pavol Frešo s vyjadreniami ministerky Tomanovej nesúhlasí. „Strana Smer zmenila spôsob, akým sú ohodnotené dôchodkové spoločnosti a tie na to zareagovali tým, že vypredali všetky svoje akcie hneď potom, ako bol zákon schválený v parlamente,“ upozornil pred týždňom. V súčasnosti sú pritom podľa opozičného poslanca akcie hodnotnejšie v priemere o 40 % až 50 %. Legislatívne zmeny v druhom pilieri tak podľa Freša obrali sporiteľov o peniaze, keďže nemôžu profitovať na raste hodnoty akcií.
Štruktúra investícií v rastových dôchodkových fondoch, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti, bola ku koncu júna tohto roka konzervatívnejšia ako v samotných konzervatívnych fondoch. V Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2009, ktorú v stredu vrátila vláda na prepracovanie, na to upozornila Národná banka Slovenska (NBS). „Zmeny v investičnej stratégii fondov neboli podmienené vývojom na finančnom trhu, ale sú dôsledkom prijatia novej legislatívy, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do štruktúry a výšky odplát za správu,“ upozornila centrálna banka.
Zloženie portfólia druhého dôchodkového piliera zaznamenalo podľa správy NBS počas prvej polovice tohto roka výrazné zmeny. Do konca júna 2009 sa v dôchodkových fondoch odpredalo 40 % objemu dlhopisov a takmer všetky akcie, ktoré mali penzijné spoločnosti na začiatku roka v držbe. Podiel dlhopisovej zložky sa tým v sektore znížil na 34 % čistej hodnoty majetku vo fondoch, čo je v porovnaní s decembrom 2008 polovičná hodnota.
„Akciové investície tvorili k 30. júnu 2009 iba 0,9 % celkového portfólia, pričom ide výlučne o cenné papiere nadobudnuté pred 1. januárom 2009,“ upozorňuje centrálna banka. Štyri zo šiestich správcovských spoločností dokonca nemali na prelome polrokov v majetku svojich vyvážených a rastových fondov žiadne akciové tituly.
Väčšia časť prostriedkov uvoľnených pri týchto predajoch bola do konca júna umiestnená na bežných alebo termínovaných účtoch v bankách. Zastúpenie vkladov na bežných účtoch stúplo na 19 % a na termínovaných účtoch na 25 %, teda v súčte na dvojnásobok oproti podielu na konci minulého roka. „V prípade dvoch dôchodkových správcovských spoločností je tento kombinovaný podiel prostriedkov na účtoch v bankách viac ako 65 % pre všetky tri typy fondov,“ uvádza sa v analýze.
Dôchodkové správcovské spoločnosti tak podľa NBS využili ustanovenie zákona, ktoré im umožňuje umiestniť peňažné prostriedky u svojho depozitára bez akýchkoľvek obmedzení. Vklady u ostatných bánk a pobočiek zahraničných bánk sú naproti tomu limitované objemom 10 % z čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.
Na základe novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa od 1. júla tohto roka znížili poplatky, ktoré sporiteľom v druhom pilieri účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Pôvodný poplatok za správu dôchodkového fondu sa od júla znížil z 0,065 % na 0,025 % z čistej mesačnej hodnoty majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde. Pribudne poplatok pre DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Ten však budú môcť správcovia penzijných úspor od sporiteľov inkasovať najskôr od začiatku budúceho roka. Až vtedy totiž uplynie polročné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého sa bude sledovať zhodnocovanie majetku v penzijných fondoch. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde bude najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi.
Súčasťou novely zákona sú aj ustanovenia zaväzujúce správcov penzijných úspor k doplneniu majetku fondu z vlastných zdrojov v prípade, ak fond v sledovanom období dosiahol negatívny výnos. „Dôchodkové správcovské spoločnosti tak v snahe minimalizovať riziko dopĺňania majetku potrebovali znížiť volatilitu svojich portfólií, čomu prispôsobili ich štruktúru,“ konštatuje centrálna banka. Uvedené vysvetlenie podľa NBS podporuje aj fakt, že preskupovanie portfólií od začiatku apríla korešponduje s dátumom schválenia novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. „V prvých troch mesiacoch tohto roka nedochádzalo v štruktúre majetku k významným zmenám,“ upozorňuje NBS.