Pripravili tým sporiteľov o dobré výnosy v čase, keď trhy zažívajú 40 a viacpercentné zhodnotenie, tvrdí. Podľa prepočtov Občianskeho združenia Sporiteľ tým napáchali škodu vo výške viac ako 2,5 miliardy korún, čo je takmer 84 milióna eur. Prvá pomoc, aby sa zastavila škodlivosť legislatívnych zmien v druhom pilieri, je podľa Kaníka vrátenie sa k pôvodnej vládnej novele, ktorá rátala s investičným horizontom 60 mesiacov.
Príčinou výpredaja akcií v druhom dôchodkovom pilieri sú podľa ekonómov predovšetkým dve zmeny v legislatíve prijaté v tomto roku. Vyplýva to z nedávnej ankety inštitútu Ineko, ktorej sa zúčastnilo 22 odborníkov predovšetkým z mimovládnych organizácií a bankového sektora.
Od začiatku tohto roka sa obmedzili investície do fondov, ktoré sú viazané na burzové indexy. Druhá zmena účinná od 1. júla zaviedla porovnávanie výnosov jednotlivých dôchodkových fondov v šesťmesačných intervaloch a doplácanie prípadných strát z tzv. garančného účtu a z vlastných zdrojov dôchodkových správcovských spoločností.
Dvanásť z oslovených ekonómov si myslí, že uvedené zmeny v legislatíve sú jedinou príčinou výpredaja akcií. Tento faktor bol rozhodujúci aj podľa celkových výsledkov ankety, keďže ekonómovia mu v priemere prisúdili až 94-percentnú váhu. Zvyšných 6 % možno podľa nich prisúdiť zmenám v investičnej stratégii dôchodkových správcovských spoločností, ktoré s uvedenými zmenami v legislatíve nesúviseli.
Na základe novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa od 1. júla tohto roka znížili poplatky, ktoré sporiteľom v druhom pilieri účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Pôvodný poplatok za správu dôchodkového fondu sa od júla znížil z 0,065 % na 0,025 % z čistej mesačnej hodnoty majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde. Pribudne poplatok pre DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Ten však budú môcť správcovia penzijných úspor od sporiteľov inkasovať najskôr od začiatku budúceho roka. Až vtedy totiž uplynie polročné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého sa bude sledovať zhodnocovanie majetku v penzijných fondoch. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde bude najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi.
Súčasťou novely zákona sú aj ustanovenia zaväzujúce správcov penzijných úspor k doplneniu majetku fondu z vlastných zdrojov v prípade, ak fond v sledovanom období dosiahol negatívny výnos. „Dôchodkové správcovské spoločnosti tak v snahe minimalizovať riziko dopĺňania majetku potrebovali znížiť volatilitu svojich portfólií, čomu prispôsobili ich štruktúru,“ konštatuje centrálna banka. Uvedené vysvetlenie podľa NBS podporuje aj fakt, že preskupovanie portfólií od začiatku apríla korešponduje s dátumom schválenia novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. „V prvých troch mesiacoch tohto roka nedochádzalo v štruktúre majetku k významným zmenám,“ upozorňuje NBS.