V nich si ľudia šetria na dôchodok v 2. pilieri. Európska komisia žiada zrušiť limity, ktoré určujú, koľko peňazí môžu dôchodkové správcovské spoločnosti investovať mimo krajín eurozóny.
Vysvetlenie slovenských úradov, že obmedzenie má pomáhať znižovať úverové a devízové riziká, Bruselu nestačí. Ak nedostane do dvoch mesiacov uspokojivú odpoveď, problém môže podľa komisie skončiť na stole Súdneho dvora Európskej komisie.
„Národná banka Slovenska stále môže dôchodkovému fondu povoliť, aby investoval až polovicu peňazí iba do cenných papierov štátov eurozóny. To slovenským úradom umožňuje naďalej diskriminovať investície mimo štátov platiacich eurom či tretích krajín, čo by mohlo byť v nesúlade so zásadou voľného pohybu kapitálu,“ upozornil vo štvrtok Brusel.
„Ministerstvo práce minulý rok pristúpilo v otázke investičných obmedzení k zmenám, ktorými splnilo požiadavky komisie. Ak sa objavili nové prekážky, rezort ich posúdi. V prípade, že sa zmena bude dať uskutočniť, nebráni sa vyhovieť Bruselu,“ reagoval Michal Stuška, hovorca ministerstva práce. S prípadnou zmenou pravidiel nemajú problém ani dôchodkové spoločnosti. „Ak sa legislatíva zmení, prispôsobíme sa. Po technickej stránke to nie je problém,“ uviedol Ivan Barri, výkonný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Pravidlá pri investovaní sa zmenili od januára minulého roka. Bruselu sa totiž nepáčila už zrušená podmienka, aby dôchodkové spoločnosti 30 percent majetku investovali na Slovensku. Priečila sa totiž zásade voľného pohybu kapitálu. V novele platnej od januára 2009 však zároveň pribudli iné obmedzenia, ktoré teraz komisia krajine vyčíta.
Druhý pilier momentálne zápasí s neskoršou zmenou legislatívy, keď od júla minulého roka politici penzijným firmám radikálne skresali poplatky a prinútili ich garantovať výnosy. Tie sa zároveň začali každý mesiac porovnávať. Ak by dôchodková spoločnosť peniaze znehodnotila, musela by sporiteľom stratu doplatiť z vlastného vrecka. Penzijné firmy preto zmenili investičné stratégie a takmer všetky sa zbavili rizikových akcií, ktorých výnos sa na krátke obdobie nedá predpovedať. Zhruba 1,5 milióna sporiteľov tak nezarobilo na opätovnom zhodnotení akcií na trhoch.