Penzie sa zvýšili často len na papieri

Slovenskí dôchodcovia sa podľa štatistík približujú k životnej úrovni penzistov na Západe. Aj keď len na papieri, výška priemernej penzie ich približuje k dôchodcom vo Veľkej Británii.

04.05.2010 06:50
dôchodca, dôchodok, lavička, oddych, staroba Foto:
Podľa niektorých sociálnych štúdií by mal priemerný dôchodok dosahovať až 60 percent priemerného zárobku v krajine, aby sa jeho poberatelia nemuseli obávať chudoby.
debata

Tam dosahuje priemerný dôchodok polovicu priemernej mzdy, na Slovensku podľa aktuálnych údajov Sociálnej poisťovne prekračuje 47 percent a v priebehu roka bude ešte rásť.

V skutočnosti však slovenskí penzisti za Západom vrátane Veľkej Británie zaostávajú. Porovnávať sa s ich životným štýlom môže u nás stále len pár jednotlivcov, rovnako, ako je to v prípade priemerných zárobkov v rôznych povolaniach.

Posun k lepšiemu väčšina dôchodcov necíti. Dôchodok minú predovšetkým na bývanie, potraviny a lieky. Na pridanú hodnotu ako napríklad rekreácie či kultúrne podujatia zvyšuje len vybraným.

Štatistiky tento obraz skresľujú k lepšiemu. Priemerný dôchodok je dnes podľa Sociálnej poisťovne 350 eur, čím presahuje 47 percent priemernej mzdy. Na tejto úrovni vo vzťahu k platom bol naposledy pred desiatimi rokmi.

Podiel na tom má viacero faktorov, a nie všetky sú len výsledkom vládnych opatrení. „Komunita dôchodcov sa postupne omladzuje. Tí, čo odchádzajú do penzie teraz, mali často vyššie príjmy, a teda im štát priznal aj vyššie dávky,“ pripomína ekonóm SAV Pavol Kárász.

Súčasne vymierajú starší dôchodcovia, ktorí odchádzali do penzie ešte v osemdesiatych rokoch, a ich dávky patrili k tým najnižším. „Priemerné dôchodky rastú najmä preto, že vymierajú títo ľudia,“ hovorí predseda Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský. Ročne zomrie okolo 35-tisíc poberateľov dôchodkov, z ktorých je väčšina práve tých starších.

Priemerné penzie vzrástli aj vďaka tomu, že štát valorizuje dôchodky ľuďom už od začiatku roka, nie od júla, ako to bolo v minulosti. Ficova vláda navyše zaviedla aj vianočné príspevky, ktoré nie sú síce spravodlivé voči všetkým, ale najnižšie dôchodky aspoň jednorazovo zvyšujú.

Dôchodcovia však dúfajú, že dostanú ešte viac. „Naším cieľom je v nasledujúcich dvoch-troch rokoch dosiahnuť, aby sa penzie dostali na polovičnú úroveň z priemernej mzdy,“ hovorí Vajnorský.

Priemerná výška dôchodku naposledy prekročila 50-percentnú hranicu platu v roku 1991, kedy dosiahla 53,7 percenta. Najnižšia bola v roku 2006, len 43,8 percenta.

Podľa niektorých sociálnych štúdií by mal priemerný dôchodok dosahovať až 60 percent priemerného zárobku v krajine, aby sa jeho poberatelia nemuseli obávať chudoby. Slovensko za touto hranicou zaostáva, ekonóm SAV Pavol Kárász však pripomína, že vzhľadom na súčasné možnosti Slovenska je aj päťdesiatka dobré číslo. „Isteže, každý by chcel viac. Optimálne to nie je, ale ide aj o to, aby bol tento stav z ekonomickej stránky udržateľný,“ zdôraznil. Napríklad v Grécku boli dôchodky rovnaké ako platy, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo sa krajina dostala do dnešných problémov.

Ak by slovenské penzie vzrástli príliš, vznikol by podľa analytikov zas tlak na ich znižovanie, lebo by ich nebolo z čoho zaplatiť. Už dnes totiž Sociálnej poisťovni chýbajú na dôchodky peniaze a vláda podľa nich skôr či neskôr bude musieť prijať niektoré nepopulárne opatrenia vrátane zvýšenia dôchodkového veku.

Podľa Vajnorského je potrebné zvýšiť najnižšie dôchodky. Ich poberateľov sa totiž zvyšovanie dôchodkov dotýka najmenej. Pri valorizácii o určité percento sa ich dávky zvyšujú z malej sumy, teda dostanú pridané najmenej. Riešenie, ktoré nedávno nevylúčila ani ministerka práce Viera Tomanová, aby sa penzie zvyšovali o pevnú sumu, nie o percento, však analytici považujú za diskriminačné voči tým, ktorí majú dávky vyššie.

Čo si ministerstvo práce myslí o aktuálnej výške dôchodkov a či považuje za potrebné zmeniť spôsob ich zvyšovania, nie je známe. Na otázky neodpovedalo.

debata chyba