Namiesto penzie roky práce

Sociálna poisťovňa
Sociálna poisťovňa vlani len starobným dôchodcom vyplatila omnoho viac, ako získala na odvodoch. Takýto trend je neudržateľný. Autor:

Čo sa dnes zdá ako zlý sen, teda pracovať do sedemdesiatky, sa v budúcnosti môže stať skutočnosťou. Európska komisia totiž v stredajšej správe odporučila posunúť penzijný vek až na 70 rokov.

Potrebu opatrenia, ktoré by sa malo týkať aj Slovenska, zdôvodnila radikálne sa zvyšujúcim podielom starších ľudí v krajinách únie, ktorý si už nemožno ďalej nevšímať.

„V súčasnosti ľudia odchádzajú do dôchodku približne v 60. roku života a na príjem dvoch dôchodcov pracuje päť osôb. Ak sa má tento pomer udržať, bude nutné do roku 2040 zvýšiť odchod do dôchodku na 67 rokov a do roku 2060 o ďalšie tri roky,“ uvádza sa v dokumente. Keďže komisia nemôže zvýšenie veku priamo štátom prikázať, otvorila v stredu k tejto vážnej téme celoeurópsku verejnú diskusiu.

Vzhľadom na slovenské pomery však treba zvažovať, či je pre ľudí únosné pracovať tak dlho. Už dnešná hranica odchodu do dôchodku 62 rokov sa totiž považuje za vysokú, keďže muži sa u nás priemerne dožívajú len 71 rokov a ženy 78. To je zhruba o osem rokov menej ako vo vyspelých západoeurópskych krajinách.

Ak by sa posun dôchodkového veku urýchlil, mnohí ľudia by takmer stratili šancu vôbec sa ho dočkať. V roku 2050 sa má síce podľa prognóz vek dožitia na Slovensku zvýšiť na 77 rokov pre mužov a 84 pre ženy, no stále to bude oproti západu o päť rokov menej.

„Určiť dôchodkový vek jednotne pre všetky krajiny by preto nebolo fér,“ myslí si demograf Infostatu Boris Vaňo. Za vhodnejšie považuje, aby sa tento vek odvíjal od priemerného veku dožitia. Podľa Vaňa by mal každý dostať šancu užiť si dôchodok aspoň 15 rokov. Demograf navyše zdôrazňuje, že predĺženie dôchodkového veku je iba jedným z krokov potrebných pre záchranu dôchodkových systémov. Zhodnotiť treba napríklad aj vývoj trhu práce, na ktorom už dnes ťažko hľadajú uplatnenie aj päťdesiatnici.

Ekonómovia majú iný názor. Z hľadiska čísel totiž starnúce obyvateľstvo predstavuje pre priebežné dôchodkové systémy obrovskú záťaž a vytvára riziko kolapsu. Inštitút INEKO a Podnikateľská aliancia Slovenska napríklad nedávno vyšli s odporúčaním predĺžiť vek odchodu do dôchodku postupne aspoň na 65 rokov do roku 2040. „Ak by budúce vlády odmietli úpravy penzijného systému, za celé obdobie do roku 2040 by vytvoril dlh na úrovni 75 percent HDP, čím by s veľkou pravdepodobnosťou rozvrátil verejné financie,“ uviedol riaditeľ inštitútu Peter Goliaš. Okrem toho navrhovali aj ďalšie úsporné opatrenia – upraviť výpočet dôchodkov alebo ich valorizáciu.

„Počet dôchodcov v Európe v porovnaní s ľuďmi, ktorí im dôchodok financujú, sa má do roku 2060 zdvojnásobiť, preto je súčasný stav jednoducho neudržateľný,“ tvrdí komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie László Andor.

Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je však vidina penzie od sedemdesiatky pre súčasnú staršiu generáciu priam desivá. „So zdravotnou starostlivosťou na nedostatočnej úrovni, nezrelaxovaní a často s viacerými pracovnými úväzkami na krku, je nemožné chcieť od nich takéto nadsluhovanie,“ mi­eni.

Zvyšovanie odchodového veku by podľa nej malo byť výzvou pre mladšie ročníky, aby prehodnotili svoj životný štýl a pripravovali sa na penziu aj využívaním rôznych sporiacich produktov. Otázne však je, ako sa im to podarí pri ohlásených snahách uvoľniť Zákonník práce v prospech zamestnávateľov.

V tejto súvislosti sociologička pripomína, že ak aj v niektorých európskych štátoch, napríklad v Dánsku či Nórsku, majú už dnes dôchodkový vek 67 rokov, neznamená to, že dovtedy aj naozaj pracujú. „Mohli si už predtým nazhromaždiť dosť finančných prostriedkov a využívajú ďalšie benefity štátneho systému. Po dosiahnutí vekovej hranice im akurát pribudne ešte aj dôchodok,“ vysvetľuje.

Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nemala zo súčasných parlamentných strán pred voľbami v programe ani jediná. Naopak, niektoré sľubovali aspoň vybraným sociálnym skupinám zľaviť aj zo súčasnej 62-ročnej vekovej hranice. Kresťanskí demokrati plánovali opätovne zvýhodniť pri odchode do penzie matky podľa počtu detí, Most – Híd zase navrhoval rozšíriť možnosti odchodu do predčasného dôchodku pre ľudí bez šance zamestnať sa.

„Hoci žiadna z politických strán to otvorene nepriznáva, zvýšenia dôchodkového veku sa dočkáme možno už v nadchádzajúcom volebnom období,“ nevylúčil odborník inštitútu INESS Radovan Ďurana. Pripomenul, že Sociálna poisťovňa vlani len starobným dôchodcom vyplatila omnoho viac, ako získala na odvodoch. A rok skončila s finančným deficitom 356,5 milióna eur. Takýto trend považuje za neudržateľný.

Súčasný prvý pilier oslabuje nepriaznivý demografický vývoj, ako aj rastúci počet vyšších dôchodkov. Výdavky Sociálnej poisťovne by mal v budúcnosti znížiť druhý pilier, kde si ľudia sporia na dôchodky na osobných účtoch. Zatiaľ však finančný efekt z neho nie je, akurát zvyšuje schodok v Sociálnej poisťovni, lebo časť odvodov končí v správcovských spoločnostiach.

Diskusia o dôchodkoch na európskej úrovni potrvá do 15. novembra 2010. Dovtedy môže každý, koho problém zaujíma, napísať svoj názor na internetovú stránku http://ec.europa.eu/…rms/dispatch?…. Európska komisia všetky príspevky preskúma a využije pri ďalšom postupe.

Predlžovanie dôchodkového veku v EÚ
Štát zákonný nárokna dôchodokv roku 2009 zákonný nárokna dôchodokv roku 2020 vek nových dôchodcovv roku 2008
  muži/ženy muži/ženy  
Slovensko 62/59 62/62 58,7
Česká republika 62/60r. 7m 63r. 8m./63r. 4m. 60,6
Maďarsko 62/62 64/64
Poľsko 65/60 65/60 59,3
Írsko 65/65 66/66 64,1
Francúzsko 60/60 62/62 59,3
Taliansko 65/60 60,8
Nemecko 65/65 65r. 9m/65r. 9m 61,7
Holandsko 65/65 66/66 63,2
Dánsko 65/65 67/67  
Veľká Británia 65/60 65/65 63,1

Penzie vo svete

Obavy zo života v starobe nemajú len Slováci. Z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplynulo, že 73 percent obyvateľov únie buď očakáva nižšie penzie, alebo si myslí, že bude musieť odložiť odchod do dôchodku, prípadne si naň našetriť viac peňazí. Až 54 percent ľudí sa obáva, že im ich príjem v starobe nebude stačiť na slušný život. Takéto vážne obavy má väčšina obyvateľstva v 17 z celkovo 27 členských štátov EÚ.

Aj bez odporúčania Bruselu už začali vek odchodu obyvateľov do dôchodku odďaľovať viaceré štáty. Nemecko ho do roku 2029 zvýši na 67 rokov, rovnako uvažujú aj v Španielsku, vo Veľkej Británii sa spomína hranica 68 rokov. Francúzi, ktorí zatiaľ odchádzajú do penzie 60-roční, dnes masovo protestujú proti zámerom posunúť odchodný vek na 62 rokov.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku