Dôchodcom v štátnej správe sa sťaží zamestnávanie

Starobní a výsluhoví dôchodcovia sa od budúceho roku budú môcť v štátnej či verejnej správe zamestnať iba v obmedzenej miere. Koalícia, ktorá sa na tomto opatrení v pondelok večer dohodla, chce takto uvoľniť pracovné miesta pre mladších ľudí.

08.09.2010 07:35
Profesia, šanon, úrad Foto:
Koalícia chce obmedziť zamestnávanie dôchodcov v štátnej správe.

Koho a ako sa obmedzenie dotkne, jasné nie je. Rovnako ani to, či vláda zakáže dôchodcom pracovať v štátnej správe, ako sa pôvodne uvažovalo, alebo im len zmení podmienky. Ministerstvo práce na túto otázku Pravde neodpovedalo.

Bez ohľadu na to, do akej miery budú penzisti znevýhodnení, ich zástupcovia poukazujú na diskrimináciu. Výsluhoví dôchodcovia dokonca nevylučujú, že sa v prípade potreby obrátia na Ústavný súd.

Podľa ekonóma SAV Pavla Kárásza ide o ďalšie opatrenie vlády s cieľom ušetriť – ale opäť len na úkor silnejúceho medzigeneračného napätia. „Táto vládna zostava zrejme ani nič iné nevie,“ myslí si Kárász. Súhlasí, že v istých funkciách na úradoch dôchodcovia naozaj zbytočne zaberajú miesta mladším. Iné si však podľa neho vyžadujú vysokú kvalifikáciu, zdatnosť a skúsenosti. „Ak sa štát dobrovoľne zbaví pracujúcich dôchodcov vykonávajúcich takéto profesie, stratí znalostný potenciál, ktorý má k dispozícii,“ varuje ekonóm. Príkladom podľa neho môžu byť profesori akademici či učiteľky na základných školách.

„Prečo by si pri súčasných nízkych dôchodkoch nemohli privyrábať tí, ktorí si voči penzijnému systému splnili všetky štátom stanovené povinnosti?“ nesúhlasí s plánom vlády ani predseda Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský.

Rezort práce doteraz nemá ani presné údaje o celkovom počte penzistov, ktorých by sa opatrenie malo dotknúť. Sotva preto môže vyčísliť, koľko ich prepustením ušetrí. V zamestnaneckom pomere pracuje necelých 70-tisíc starobných dôchodcov. Koľkí z nich však robia vo verejnej sfére, Sociálna poisťovňa spočítané nemá.

Ešte nedostupnejšie sú údaje o pracujúcich výsluhových dôchodcoch, teda bývalých vojakoch, policajtoch, hasičoch a ďalších, ktorí po 15 rokoch získavajú nárok na penziu. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia eviduje celkové počty, nezisťuje však ich prípadné ďalšie príjmy. A, naopak, zamestnávateľ nemusí Sociálnej poisťovni hlásiť, že má zamestnanca výsluhového dôchodcu.

Ústavný právnik Peter Kresák sa domnieva, že zákon by v prípade výsluhových dôchodcov predovšetkým nemal pôsobiť retroaktívne. „Ak by sa niečo také prijalo, malo by sa to dotknúť až tých, ktorí do príslušných profesií ešte len nastúpia,“ naznačil možný konflikt s ústavou. Širšie sa k problému vyjadriť nechcel, s odôvodnením, že podrobnosti vládneho zámeru nie sú známe.

Ekonóm Radovan Ďurana navrhuje skôr zmeniť systém odmeňovania rizikových povolaní. Podľa neho by mali byť títo ľudia vysoko odmeňovaní počas služby a jednorazovou dávkou po skončení práce. Potom by sa mohli normálne zamestnať, hoci aj na ministerstve. „Výsluhové dôchodky sú najmenej vhodnou formou odmeny, s ktorou sa viažu dlhodobé záväzky a nevhodné motivácie. Štát pritom ročne stoja vyše 130 miliónov eur,“ tvrdí Ďurana.

Dnes na Slovensku nijaká inštitúcia nesmie prepustiť človeka len preto, že poberá penziu. Podľa ústavy by šlo o diskrimináciu. Navyše aj orgány Európskej únie vyzývajú členské štáty, aby svojim občanom umožnili pracovne sa realizovať čo možno do najvyššieho veku.

Slovensko je však zároveň jednou z mála krajín na svete, kde sa k súbehu dôchodku a práce stavajú benevolentne. Vo Francúzsku napríklad súčet dôchodku a príjmu nesmie prevýšiť predchádzajúci plat zamestnanca. V Nemecku majú zase obmedzenú výšku platu poberaného súčasne s dôchodkom.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba