Podľa plánov ministerstva práce, ktoré vo štvrtok zverejnila agentúra SITA, sa totiž penzie od roku 2012 nemajú každoročne zvyšovať podľa toho, ako rástli priemerné mzdy a ceny, ale o pevnú sumu. Tá má závisieť od medziročnej inflácie vykázanej Štatistickým úradom za prvý polrok predchádzajúceho roka a výšky priemerného starobného dôchodku k 30. júnu predchádzajúceho roka. O toto číslo sa majú následne zvýšiť všetky starobné dôchodky.
V súčasnosti by to znamenalo, že všetci starobní dôchodcovia bez ohľadu na výšku penzie by dostali pridané 2,82 eura. Poberatelia pozostalostných penzií ešte menej. Vdovy a vdovci len 60 percent tejto sumy, teda 1,7 eura, a siroty 40 percent, teda 1,13 eura.
Podľa dnešných pravidiel sa starobné dôchodky majú zvýšiť od januára o 1,8 percenta. Človek s priemerným starobným dôchodkom 350 eur by tak mal dostať viac o 6,3 eura. Keby platili Mihálove pravidlá, bolo by to o viac ako polovicu menej, teda len spomínaných 2,82 eura.
| Ako by vzrástli penzie podľa novej valorizácie | ||
| Výška dôchodkudnes | po valorizáciiod januára 2011 o 1,8% * | ak by vzrástol o 2,82 eura,ako navrhuje rezort práce ** |
| 185 | 188,33 | 187,82 |
| 305 | 310,49 | 307,82 |
| 350 | 356,30 | 352,82 |
| 465 | 473,37 | 467,82 |
| 545 | 554,81 | 547,82 |
| 565 | 575,17 | 567,82 |
| 640 | 651,52 | 642,82 |
| 730 | 743,14 | 732,82 |
| 755 | 768,59 | 757,82 |
| 850 | 865,30 | 852,82 |
| nad 1 000 | 1 018 | 1 002,82 |
| * suma 1,8 percenta je vypočítaná ako priemer z rastu priemerných miezd v hospodárstve (2,8 %) a z inflácie (0,8 %), ktoré uviedol Štatistický úrad | ||
** suma 2,82 eura je tá, o ktorú sa zvýši priemerný starobný dôchodok vyplácaný k 30. júnu 2010 (351,72 eura), ak by sa mal valorizovať len o infláciu (0,8 %). O takto vypočítanú pevnú sumu plánuje ministerstvo práce od roku 2012 valorizovať všetky starobné dôchodky. .[bc4 tar fs10]{valign:top} |||
„To by bola pre dôchodcov katastrofa. Pri ohlásených úsporných balíčkoch vlády to sotva pokryje životné náklady priemerného dôchodcu,“ kritizuje Mihálov návrh Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity. Za prijateľné k danému dátumu by považoval zvýšenie dôchodkov aspoň o 16 eur, aj to len z titulu očakávaného percenta inflácie, nezahrnujúc do tejto sumy rast životných nákladov.
O návrhu zákona by mala v pondelok rokovať tripartita. Sociálni partneri sa k nemu zatiaľ ešte nevyjadrili s tým, že musia zmeny najprv preštudovať.
Podľa ekonóma Pavla Kárásza z Prognostického ústavu SAV je navrhované zvýšenie „výsmechom občanov“. „Akej vrstve chce vlastne táto vláda pomôcť? Strednej? Dôchodcom?“ pýta sa Kárász. Predpovedá, že doteraz predstavené šetriace opatrenia sa dotknú najmä najslabších a najľahšie ich zvládne opäť len vrstva bohatých. Pripomenul, že o valorizácii dôchodkov o pevnú sumu uvažovala už aj bývalá vláda, no napokon od tohto zámeru odstúpila.
Tento spôsob by podľa Kárásza diskriminoval najmä tých penzistov, ktorí po celý život pracovali a do systému odviedli najviac. „Keby dostali na dôchodkoch pridané všetci rovnako, tak tí, čo odvádzali málo, by ich postupne nespravodlivo dobiehali.“ Uznáva síce, že iné je to so starodôchodcami, ktorých problém spočíva najmä v tom, že hoci takisto robili celý aktívny vek, z nízkych „socialistických“ príjmov dokázali odviesť len málo. Preto by navrhol aj akýsi 13. príspevok k dôchodkom, ktorého výška by sa penzistom odstupňovala, zahrnujúc toto kritérium. „Mohol by sa k dôchodku pridať buď raz do roka celý, alebo rozpočítaný na mesiace.“
Ďalším plánovaným opatrením zahrnutým do predkladanej novely je podmienenie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku stratou príjmu ku dňu vzniku nároku naň.
„Zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku jeho poberateľovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, sa realizuje ako jedno z opatrení na zabezpečenie finančnej stabilizácie základného fondu dôchodkového poistenia,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.
Ochranná lehota v nemocenskom poistení sa má skrátiť z terajších 42 na 7 dní, s cieľom obmedziť neodôvodnené vyplácanie nemocenských dávok. „V súčasnom období, keď je fyzická osoba v období po zániku nemocenského poistenia chránená dávkou v nezamestnanosti z poistenia v nezamestnanosti, je jej trvanie neprimerane dlhé, a preto sa navrhuje jej skrátenie,“ zdôvodňuje ministerstvo.
Podmienky nároku na ošetrovné dobrovoľne nemocensky poistených osôb by sa mali sprísniť stanovením minimálneho obdobia tohto poistenia na 270 dní, podobne ako je to pri nemocenskom.
Určovanie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb sa vo vzťahu k súčasnej právnej úprave nemení. Pôjde tak naďalej o polovicu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa pôvodného návrhu novely sa mal vymeriavací základ počítať ako podiel čiastkového základu dane nezníženého o zdravotné a sociálne poistenie a príspevkov na dôchodkové sporenie a koeficientu 1,352.