Zvyšovanie cien v košickej župe jej hovorkyňa Zuzana Bobríková odôvodňuje výpadkom v príjmoch a nárastom cien za energie, ktoré samospráva nemala ako vykryť. Kraj podľa nej výrazne nedvíhal ceny od roku 2003. „Oproti roku 2006 však bežné výdavky zariadení sociálnych služieb vzrástli do roku 2010 v priemere o deväť percent,“ vypočítala Bobríková. V priemere tak penzista zariadeniu na Slovensku zaplatí mesačne od 190 do 250 eur. Toto rozmedzie však platí vtedy, ak je ubytovaný vo viacposteľových izbách, teda, ak v izbe bývajú dvaja a viacerí. Ak chce bývať sám, celkový poplatok sa blíži alebo prekračuje sumu 300 eur.
Priemerný dôchodok je u nás okolo 352 eur. Po uhradení účtov tak penzistovi veľa peňazí na život nezostáva. Zákon určuje, že pri celoročnom pobyte v domove musí klientovi po zaplatení všetkých poplatkov zostať najmenej 20 percent životného minima, čo predstavuje sumu 37,076 eura. Pri týždennom pobyte je povinný zostatok 50 percent z minima, t. j. 92,69 eura.
V mesačnej platbe je zahrnuté ubytovanie, strava, pomoc pri odkázanosti, ošetrovateľská starostlivosť, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne. Poplatky za ubytovanie sú odstupňované podľa veľkosti plochy, ktorá pripadá na jedného obyvateľa, a tiež podľa počtu osôb (postelí) v izbe.
Ak je izba vybavená kuchynkou, penzisti si môžu variť sami a nemusia sa stravovať v domove. Obyvateľ domova tiež dopláca za používanie elektrospotrebičov. Ak je však izba vybavená meračom elektrickej energie, platí za spotrebovanú elektrinu.
Celkovú platbu môže podstatne zvýšiť takzvaný poplatok pri odkázanosti zhruba od 30 do 60 eur mesačne. Týka sa to tých prípadov, ak klient potrebuje pomoc opatrovateľky pri obliekaní, umývaní a podobne. Poplatky sú v tomto prípade odstupňované podľa stupňa odkázanosti (stupeň určuje sociálna komisia kraja) a pohybujú sa približne od jedného eura do dvoch eur denne (bezvládnosť).
Poplatky musí mať každý kraj schválený poslancami vo forme všeobecno–záväzného nariadenia. Okrem župných domov si penzista môže vybrať aj zariadenia, ktoré zriadilo mesto, cirkev alebo súkromná osoba. Informácie o nich by mal dostať na úradoch samosprávnych krajov.
Ceny v cirkevných a súkromných domovoch však bývajú vyššie ako v župných. Dôvodom je príspevok na ich činnosť, ktorý je menší ako v zariadeniach krajov či miest. Príspevky pre tzv. neverejných poskytovateľov rozdeľuje župa z peňazí, ktoré jej prideľuje štát.
Riaditeľ Arcidiecézy Košice Cyril Korpesio hovorí, že dnes ešte presne nevedia, aké budú mať ceny v tomto roku, lebo doteraz nepodpísali zmluvy s krajmi. „To, koľko dostaneme financií, sa dozvieme až pri podpise zmluvy so samosprávnymi krajmi niekedy koncom februára, začiatkom marca. Ak dostaneme väčšie príspevky, budú klienti platiť menej a naopak,“ dodal Korpesio.