Druhý pilier v Česku odborníci spochybňujú

Kým na Slovensku politické strany i ekonómovia podporujú druhý dôchodkový pilier, v susednom Česku to nie je vôbec jednoznačné. Česi si uvedomujú, že detí sa rodí čoraz menej a prvý pilier, pri ktorom sa na dôchodky penzistom skladajú mladí ľudia, je neudržateľný.

18.02.2011 09:50
česká, bankovka, czk, 5000, koruna Foto:
Ilustračné foto
debata

Problém zvažujú aktuálne riešiť buď obdobou slovenského druhého piliera, ale s menším ako deväťpercentným odvodom správcovským spoločnostiam, prípadne zvýšením odvodov do štátnej sociálnej poisťovne či motiváciou na vyššiu pôrodnosť.

Ekonómka Markéta Šichtařová z analytickej spoločnosti Next Finance je proti tomu, aby bola v Česku stanovená obdoba slovenského povinného druhého piliera z roku 2005. Je, naopak, za väčšiu voľnosť vo voľbe ľudí, ako si penziu zaistiť. Okrem prvého a dobrovoľného tretieho piliera sú podľa nej alternatívou aj investície do nehnuteľností. „Možností je veľa a sú voči sebe konkurenčné. Povinný fondový systém by, naopak, túto konkurenciu ničil,“ myslí si Šichtařová.

Zhodnocovanie úspor v druhom pilieri má podľa Šichtařovej riziká, ktoré Česi teraz môžu, ale nemusia absolvovať v rámci tretieho piliera. Slovenské správcovské spoločnosti zhodnocovali v druhom pilieri za posledných päť rokov úspory pri priemerných výnosoch od jedného do 2,7 percenta ročne.

Šichtařová upozorňuje, že ak by sa v Česku zaviedol povinný druhý pilier, systém by musel byť udržateľný desiatky rokov, čo doteraz nijaký z ekonomických systémov nevydržal. „Penzijný systém by bol napríklad konfrontovaný s prípadným tunelovaním, turbulenciami, ako je napríklad rozpad eurozóny, reguláciou či prílišnými výdavkami na marketing,“ dodáva ekonómka.

Súčasne upozorňuje, že suma odložená na penziu každým rokom rastie spolu s platom sporiteľa. Môže sa stať, že sporiteľ má na začiatku pracovnej kariéry čistý plat 20–tisíc českých korún mesačne a pri odchode do penzie pri pravidelnej valorizácii až 65–tisíc korún. Ak si sporiteľ ročne ukladá jednu dvanástinu príjmov, po 35 rokoch si nasporí takmer 1,3 milióna českých korún, z čoho väčšina tvorí zhodnotenie a reálne odložené úspory sú podstatne nižšie.

„Sporiteľ si v prvých rokoch odtrhoval jednu dvanástinu príjmu, aby nakoniec po 35 rokoch zistil, že nasporil len 63 percent svojho posledného reálneho čistého ročného príjmu, ktorý mal pred odchodom do dôchodku. Počiatočná obeť je tak príliš veľká,“ myslí si Šichtařová. Štát by preto nemal ľudí nútiť sporiť si v druhom pilieri, ale podporovať aj iné formy zabezpečenia na starobu.

debata chyba