Teraz ide do druhého piliera deväť percent penzijných odvodov a druhá polovica odvodov putuje do Sociálnej poisťovne. Aby sa pomer zachoval, analytici hovoria najmenej o 6,7–percentom odvode zo superhrubej mzdy. Mikloš by tak znížením odvodu siahol na peniaze sporiteľov. Súčasní predstavitelia vlády pritom ešte v opozícii tvrdo kritizovali minulú vládnu stranu Smer za uvažovanie nad oslabením druhého piliera. Navyše v programovom vyhlásení sa koalícia zaviazala zachovať súčasné percento odvodov do druhého piliera.
Miklošovo opatrenie by sporiteľov ukrátilo. Dnes človek s mesačnou hrubou mzdou 800 eur za rok do druhého piliera odvedie 864 eur. Po presadení zmeny by to bolo približne o 26 eur menej. „Zníženie odvodov zo 6,7 na 6,5 percenta znamená, že si ľudia budú v druhom pilieri ukladať zhruba o tri percenta menej peňazí než doteraz,“ upozorňuje Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. V budúcnosti sa to podľa neho prejaví na adekvátnom znížení dôchodku. „Nepovažujem to za správne, keďže v záujme dlhodobej udržateľnosti verejných financií je, aby si ľudia nasporili v druhom pilieri čo najviac peňazí,“ dodal Goliaš.
Mikloš tvrdí, že získaných 50 miliónov by nechal v rozpočte ako rezervu na krytie očakávaného spomaľovania ekonomiky. „Rezerva vznikne spresnením výšky odvodov do druhého piliera na presných 50 percent, čím sa získa 50 miliónov eur, ktoré ale v žiadnom prípade neminieme,“ tvrdí minister.
Ďalší analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tvrdí, že aby odvod do druhého piliera zodpovedal súčasnosti, musí po zavedení superhrubej mzdy byť až na úrovni 6,8 percenta. Zníženie peňazí do druhého piliera sa nepáči ani správcovským spoločnostiam. „Je to otvorenie Pandorinej skrinky a navyše je to presne to, čo plánovala minulá vláda,“ povedal Viktor Kouřil, podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Firmy sa obávajú, že v prípade prehĺbenia krízy sa suma 50 miliónov ešte navýši a časom sa pilier otrasie v základoch podobne ako v susednom Maďarsku.
Ešte menej v porovnaní s ľuďmi v trvalom pracovnom pomere, a to len päť percent, odvedú po zavedení superhrubej mzdy živnostníci a ľudia pracujúci na dohodu. „Keďže živnostníci a dohodári si presadili nižšie odvody, musia sa zmieriť aj s nižšími úsporami v druhom pilieri,“ povedal Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií.