Zmena: Na dôchodok bude treba odrobiť 20 rokov

Popri dosiahnutí penzijného veku, ktorý je teraz na úrovni 62 rokov, bude treba na získanie dôchodku po novom aj dlhšie pracovať. V súčasnosti je minimálna odpracovaná doba 15 rokov a vláda ju bude zvyšovať.

04.03.2013 20:00 , aktualizované: 05.03.2013 08:00
dôchodok, dane, dôchodca, peniaze Foto:
Ilustračné foto.
debata (146)

Dnešní päťdesiatnici budú tak musieť na poberanie penzie zrejme odrobiť najmenej 20 rokov a pracovná prax sa môže predĺžiť aj na 30 rokov. Kto odpracuje menej, nebude od štátu dostávať penziu, ale nižšie sociálne dávky.

„Cieľom by malo byť dosiahnutie stavu, keď by ľudia na priznanie dôchodku pracovali minimálne dvadsať až tridsať rokov,“ povedal pre Pravdu štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian. Táto zmena pomôže nízko príjmovým skupinám, ktoré po nadobudnutí penzijného veku a odpracovaní dostatočného počtu rokov získajú nárok na minimálny dôchodok. Ten by mal byť podľa ministerstva práce o niečo vyšší ako minimálne sociálne dávky. „Ak chceme dlhodobo udržať vyplácanie penzií, budeme musieť pristúpiť k takému kroku,“ dodal Burian.

Konkrétne zmeny by mali predstaviť v ústavnom zákone o dôchodkovom systéme Slovenska. S predlžovaním minimálneho počtu odpracovaných rokov súhlasia analytici aj opozícia. „Vzhľadom na demografický vývoj ide o správny krok. Dlhodobo je neudržateľné, aby ľudia, čo žijú na dôchodku viac ako dvadsať rokov, platili len 15 rokov dôchodkové poistenie,“ zhodnotil Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Štát si pri starnutí obyvateľstva nemôže dovoliť platiť penzie ľuďom, ktorí boli väčšinu života nezamestnaní a pracovali len 15 rokov. Kým pred 60 rokmi bolo zhruba 300-tisíc penzistov, dnes je ich viac ako milión a dôchodcov bude pribúdať. Počty zamestnancov sa však adekvátne nezvyšujú a Sociálnu poisťovňu tak musí dotovať štát cez daňové príjmy. Podobne minimálny počet odpracovaných rokov penzistom zvyšujú aj iné štáty. V Maďarsku je hranica 20 rokov, v Poľsku 25 rokov, v Česku to bude 35 rokov a v Rakúsku 45 rokov.

S opatrením súhlasí aj opozícia. „Je to nevyhnutné na to, aby v budúcnosti mal prvý pilier z čoho vyplácať dôchodky. S podporou takejto zmeny nemáme problém,“ povedal Ľudovít Kaník, poslanec SDKÚ. Ivan Švejna z Mostu ako maximálnu hranicu vidí 25 odpracovaných ro­kov.

Dnes väčšina ľudí nemá problém splniť podmienku odpracovaných rokov, ale v budúcnosti budú mať najmä dlhodobo nezamestnaní problém odpracovať minimálne dvadsať rokov. „Na druhej strane je správne, ak ľudia čo pracovali, dostanú vyššie dôchodky ako tí, čo boli celý život na sociálnych dávkach,“ povedal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podľa štatistík je na Slovensku viac ako rok bez práce niečo nad 215-tisíc ľudí.

„Dôležité bude aj postupné zvyšovanie hranice, aby sa nestalo, že ten čo odpracoval 19,5 roka nedostane žiadnu penziu, lebo v jeho konkrétnom prípade by to bolo nespravodlivé,“ dodal Páleník. Ministerstvo práce zatiaľ stále dolaďuje detaily najnovšej reformy dôchodkového systému. „Právna úprava, ktorou by sa predĺžilo minimálne obdobie dôchodkového poistenia, by sa pravdepodobne vzťahovala na poistencov, ktorým by vznikol nárok na dôchodok (dovŕšili by dôchodkový vek) po jej účinnosti,“ povedal Michal Jurči z ministerstva prá­ce.

Dnes inštitút minimálneho dôchodku nie je stanovený. Ale, ak pri nízkych odvodoch Sociálna poisťovňa vypočíta penziu vo výške napríklad 160 eur mesačne, dôchodca má právo požiadať úrad práce sociálnych vecí a rodiny o sociálne dávky, pretože jeho penzia by bola pod hranicou životného minima, ktoré je aktuálne 194,58 eura za mesiac.

Vláda uvažuje aj o predĺžení minimálnej doby sporenia na poberanie dôchodku zo súkromného druhého piliera. „Ukazuje sa nám, že desať rokov je prikrátka doba na získanie relatívne slušných dôchodkov z druhého piliera,“ uviedol Burian. Časť ekonómov si však nemyslí, že v prípade súkromných dôchodkov je predlžovanie veku minimálneho sporenia tým najlepším riešením. „Takáto hranica by nemala existovať vôbec a mala by byť zrušená spolu s obmedzením veku vstupu do druhého piliera,“ povedal Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Zákon by mal dbať na to, aby každý sporiteľ bol informovaný o tom, aký je teoreticky možný jeho výnos z druhého piliera a koľko stratí na administratívnych nákladoch a poplatkoch pri jeho predpokladanom príjme. „Samotná doba sporenia nemôže garantovať zhodnotenie úspor,“ dodal Ďurana.

Ak sporiteľ začne v druhom pilieri sporiť neskôr, jeho dôchodok z prvého piliera sa nebude krátiť v takej miere ako sporiteľom, ktorí sporili po celý život. Jeho situácia sa oproti celoživotným poistencom zásadne nezhorší, aj keby úspory neboli zhodnotené vôbec. „Na druhej strane sporiteľ, ktorý začne sporiť povedzme 10 rokov pred dôchodkom, získava šancu, že vďaka zhodnoteniu v zahraničí, ktoré môže byť vyššie ako ekonomický rast na Slovensku, dosiahne vyšší dôchodok,“ vysvetlil Ďurana.

Predĺženie odrobených rokov penzistov je spolu s postupným posunom veku odchodu do penzie reakciou na starnutie obyvateľstva. Predísť kolapsu Sociálnej poisťovni má aj vytvorený druhý pilier.

„Dnes na jedného dôchodcu platí dôchodkové odvody 1,6 zamestnanca. Už v roku 2030 bude tento pomer 1 ku 1 a v kritickom roku 2060 bude 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného penzistu,“ načrtol Baláž. Ten vychádza z prognózy Európskej komisie, ktorá do tohto čísla započítala aj možné prisťahovalectvo. To napríklad v západných štátoch pomáha riešiť problém s nízkym počtom pracujúcich ľudí.

„Na Slovensku sú však nízke platy, vysoká nezamestnanosť, a tak určite ani v budúcnosti nebudeme cieľovou krajinou pre migrantov z iných štátov,“ uzavrel Baláž.

© Autorské práva vyhradené

146 debata chyba