Opozícia sa proti tomu búrila, ale vláda príliš veľa politických bodov nestratila. Časť obyvateľstva totiž nesúhlasí s tým, aby problém starnutia bol riešený vytváraním rezervy v druhom pilieri na úkor súčasných penzií. Tie musí dotovať štátna kasa. Napokon sa však po predstavení návrhu štátneho rozpočtu ukázalo, že odvod do druhého piliera zostane 4-percentný a vláda bude viac hľadať peniaze v systéme fungovania úradov a odhaľovaní daňových únikov.
„Súčasné nastavenie penzijného systému je dobré pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dnes sa teda už nediskutuje o ďalšom znižovaní odvodov do druhého piliera,“ povedal pre Pravdu ekonomický poradca premiéra Pavol Kárász zo Slovenskej akadémie vied.
Na každom jednom percente znížených odvodov do druhého piliera štát môže získať asi 200 miliónov eur. V budúcnosti však môžu chýbať, keďže pre starnutie obyvateľstva má výrazne klesnúť počet pracujúcich ľudí a na penzie budúcich dôchodcov tak nebude mať kto pracovať. Riešením má byť tiež prisťahovalectvo.
Pri poslednom poklese odvodov do druhého piliera sa vláda s opozíciou dohodla, že od roku 2017 môže prísť k postupnému zvyšovaniu odvodov do druhého piliera o 0,25 percenta ročne až na konečných šesť percent v roku 2024.
Je však možné, že sa vytvorí aj nový model. „Podľa môjho názoru by zvyšovanie odvodov do druhého piliera malo byť súčasťou politického boja o voliča,“ pokračoval Kárász.
Pred voľbami by teda každá politická strana mala možnosť povedať, o koľko plánuje zvýšiť odvody na súkromné dôchodkové sporenie a v akých oblastiach na to ušetrí peniaze.
Po skončení letných prázdnin majú zároveň pokračovať rokovania o ústavnom zákone o penzijnom systéme Slovenska. „Zatiaľ stále platí, že je vôľa dohodnúť sa na ústavnom zákone zvyšujúcom odvody do druhého piliera, ale, samozrejme, čím viac bude plynúť čas, tým viac sa šanca bude znižovať,“ povedal poslanec Ľudovít Kaník. (SDKÚ). Vláda sa však zatiaľ otvorene nevyjadrila proti zastaveniu zvyšovania odvodov v prospech druhého piliera.
V Česku je záujem o druhý pilier nízky
„Pevne veríme, že k ďalšiemu zníženiu odvodov do II.¤piliera, najmä s ohľadom na radikálne zníženie v septembri 2012, už nedôjde,“ povedala Alena Fábryová, manažérka pre dôchodky ING DSS. Zníženie odvodov z deviatich na štyri percentá spôsobí v budúcnosti väčšiu odkázanosť ľudí na penzie vyplácané od štátu. „Zníženie odvodov do druhého piliera považujeme za mimoriadne negatívny krok, ktorý automaticky ukrajuje z budúcich potenciálnych dôchodkov na úkor súčasného deficitu, pričom vôbec nerieši pretrvávajúci nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátu,“ pokračoval Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.
Vláda však takéto argumenty odmietala. Upozorňovala, že správcovia súkromných penzií peniaze dostatočne nezhodnocovali, profitovali z poplatkov a vyplácali si tiež sporné odmeny pre manažérov. Kabinet tiež upozorňoval, že odvod do druhého piliera aj po znížení zostal najvyšší v regióne. V Česku napríklad zavádzanie druhého piliera nevyšlo, keďže ľudia majú minimálny záujem. V západných štátoch obyvateľstvo už starne a problém s penziami sa zatiaľ riešil najmä zvýšeným prisťahovalectvom. Na nemeckých penzistov tak robia naturalizovaní Turci či Iránci. Predpokladom na to, aby sa prisťahovalectvo uplatnilo aj na Slovensku, je rast zamestnanosti.
Podľa prepočtov Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied dnes na jedného dôchodcu platí penzijné odvody 1,6 zamestnanca. „Už v roku 2030 bude tento pomer jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného penzistu,“ povedal. Štátom vyplácané penzie síce nemôžu nikdy klesnúť na nulu, ale pri ustavičnom znižovaní počtu pracujúcich ľudí budú o pár desiatok rokov veľmi nízke. Vlastné úspory sú tak popri prisťahovalectve jednou z dvoch možností, ako zabezpečiť dnešným pracujúcim slušné dôchodky a nemusieť ešte viac predlžovať vek odchodu do penzie.
Kto veril akciám, zarobil
Druhou najväčšou zmenou po znížení odvodov z deviatich na štyri percentá bolo aprílové presunutie približne milióna ľudí do garantovaných fondov. V nich prípadné straty doplatia správcovia penzií sporiteľom z vlastných peňazí. Od začiatku tohto roka sa zo šiestich garantovaných fondov najlepšie zhodnotili peniaze v portfóliu pod správou VÚB Generali, a to konkrétne o 0,749 percenta. Pri súčasnej politike lacných peňazí spojenej s nízkymi výnosmi bezpečných dlhopisov musia ľudia v garantovaných fondoch aktuálne počítať s ročnými výnosmi okolo jedného percenta, čo je menej ako úroveň inflácie. Reálne zárobky sú tak mínusové.
Naopak, najlepšie, teda viac ako desať percent, od januára 2013 zarobili málo obľúbené indexové fondy. V nich však najmä akciám paradoxne verí len pár tisíc ľudí „Z dlhodobého hľadiska budú mať vyššie výnosy negarantované dôchodkové fondy, ale nikdy by som to neriskoval celým svojím majetkom, lebo to môže byť aj úplne naopak, preto si treba dôchodkové úspory rozdeliť medzi garantovaný dlhopisový dôchodkový fond a niektorý negarantovaný,“ poradil generálny riaditeľ VÚB Generali Viktor Kouřil.
V rámci garantovaných fondov ponúka každá dôchodková správcovská spoločnosť jeden typ dlhopisového fondu. Pri negarantovaných si ľudia môžu vybrať medzi zmiešanými, akciovými a indexovými fondmi. „Najvyššie ročné výnosy očakávame v indexových dôchodkových fondoch,“ povedal Róbert Tóth, hovorca Aegon d.s.s. Rovnaký názor má väčšina súkromných DSS. Výnimkou je dôchodková spoločnosť Allianz, ktorá ako jediná ponúka ľuďom len jeden negarantovaný akciový fond, v ktorom plánuje najlepšie zhodnotiť peniaze svojich klientov.