„Človek, ktorý bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok, má možnosť požiadať o zvýšenie starobného dôchodku až po zániku dôchodkového poistenia, teda po ukončení práce,“ hovorí riaditeľ komunikačného oddelenia Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Napríklad ak penzista bude pracovať od 1. januára do 13. marca 2014, o zvýšenie svojho dôchodku môže požiadať najskôr od 14. marca 2014. Zvýšenie mu bude patriť za obdobie od 1. januára do 13. marca 2014.
O zvýšenie však môže žiadať počas kalendárneho roka len raz. Ak niekto bude pracovať napríklad do konca marca, môže v apríli podať žiadosť o prepočítanie dôchodku. Ak sa v máji opäť zamestná, a bude pracovať napríklad do konca novembra, nebude môcť v decembri podať novú žiadosť. Bude tak môcť urobiť až v januári budúceho roku.
Penzisti môžu o vyšší dôchodok požiadať aj keď menia zamestnávateľa. Ak bude niekto pracovať do konca marca v jednej firme a od 1. apríla nastúpi do novej, môže požiadať o zvýšenie dôchodku. Jeho pôvodné dôchodkové poistenie totiž ku koncu marca zanikne.
„O zvýšenie sumy starobného dôchodku treba písomne požiadať a žiadosť adresovať ústrediu Sociálnej poisťovne. Žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje osoby, ktorá ju podáva (meno, priezvisko, adresu a číslo, pod akým sa vypláca dôchodková dávka), dátum a podpis. Treba aj uviesť odkedy a za aké obdobie poistenia žiada zvýšiť sumu starobného dôchodku,“ informuje Višváder.
V prípade, že poistenec podá žiadosť o zvýšenie penzie, ale neprestane pracovať, žiadosť bude zamietnutá.
Ak je poberateľ starobného dôchodku aj dôchodkovo poistený, tak suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa vypočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. Čiže za každý odpracovaný rok sa vypočíta osobný mzdový bod, tieto body sa zrátajú, vydelia sa dvomi a vynásobia sa aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.
Ak poberateľ starobného dôchodku bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok, a v určitom období penziu nepoberal, tak sa vypočíta súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku bez poberania dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. Takto určená suma penzie sa ešte zvýši o 0,5 % za každých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia získaných bez poberania dôchodku. Do počtu odpracovaných dní sa nezapočítavajú tie, za ktoré sa neplatí poistné na dôchodkové poistenie, napríklad počas poberania nemocenského.
„Poistenec, ktorý poberá predčasný dôchodok, nemôže pracovať ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo ak sa stane osobou s odvodovou úľavou. Ak sa zamestná, výplata predčasného dôchodku zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku. Nárok na výplatu opäť vznikne odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia, resp. dovŕšením dôchodkového veku,“ vysvetľuje Višváder. „Ak pracovať prestane, môže písomne požiadať o uvoľnenie výplaty dôchodku. Ak predčasný penzista dovŕši dôchodkový vek, taktiež písomne žiada o uvoľnenie výplaty penzie a zároveň o nové určenie sumy dôchodku. O zvýšenie starobného dôchodku však môže požiadať, až keď prestane pracovať.“
Ako ďalej dodal, pracujúci penzisti majú aj svoje povinnosti. Musia do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni každú jednu zmenu, ktorá rozhoduje o trvaní nároku na dávku, na zánik nároku na dávku, na jej výplatu a sumu. Zároveň majú povinnosť oznámiť zmenu mena a priezviska a zmenu adresy, na ktorej sa zdržiavajú.
Pokiaľ ide o platenie odvodov, v prípade pracujúcich dôchodcov je dôležité, aký dôchodok poberajú, resp. majú priznaný, a akú formu pracovnej činnosti vykonávajú.
Ak osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, pracuje na riadnu pracovnú zmluvu, platí poistné na nemocenské poistenie a starobné poistenie a jej zamestnávateľ za ňu platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie (takáto osoba ani jej zamestnávateľ neplatia teda poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti).
„Ak dôchodca pracuje na dohodu, platí poistné len na starobné poistenie a zamestnávateľ zaňho platí poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Neplatí sa teda poistné na nemocenské poistenie, na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti,“ priblížil Višváder.
Pri človeku, ktorý má priznaný predčasný dôchodok, je platenie poistného rovnaké v prípade riadnej pracovnej zmluvy (výplatu dôchodku má v tom čase pozastavenú) aj práce na dohodu. V oboch prípadoch platí poistné na nemocenské a starobné poistenie a jeho zamestnávateľ za neho platí poistné na nemocenské, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové a na garančné poistenie, neplatí sa poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti.
Ak je dôchodca živnostník a vznikne mu povinné poistenie, platí poistné na nemocenské, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, oproti ostatným živnostníkom neplatí poistné na invalidné poistenie.
