"Rozdiel medzi „najpočetnejším“ a „najmenej početným“ krajom je tak na úrovni 20-tisíc poberateľov. V minulom roku Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok celkom v 22 364 prípadoch, píše sa v správe Sociálnej poisťovne.
Podľa riaditeľa komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Petra Višvádera najčastejšími ochoreniami, ktoré sa v minulom roku najviac podieľali na uznávaní invalidity, boli choroby pohybovej sústavy, nádorové ochorenia a duševné choroby a poruchy správania. „Choroby pohybovej sústavy boli najčastejšími ochoreniami aj u mužov, aj u žien, uznaných z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. U mužov tvorili 21,9 percenta všetkých prípadov uznania invalidity. Druhými najčastejšími boli choroby obehovej sústavy a tretími duševné poruchy a poruchy správania. U žien, u ktorých choroby pohybovej sústavy tvorili 28,9 percenta všetkých ochorení vedúcich k uznaniu invalidity, boli druhými najčastejšími dôvodmi nádory a tretími duševné poruchy a poruchy správania,“ informoval.
Priemerná výška samostatne vyplácaného invalidného dôchodku k 31. 12. 2013 bola 264,36 eura, pri invalidných dôchodkoch s mierou poklesu schopnosti pracovať do 70 percent bol priemerný dôchodok v sume 193,45 eura a pri dôchodkoch s mierou poklesu schopnosti pracovať nad 70 percent 341,80 eura.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení, pričom jednou z podmienok nároku naň je uznanie invalidity, druhou dôležitou podmienkou je získanie potrebného počtu odpracovaných rokov. Človek sa stáva invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Navyše uznávanie invalidity je výlučne odborno-medicínskou záležitosťou a určujú ju posudkoví lekári sociálneho poistenia.
"Podkladom na jej posúdenie sú lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov a špecialistov rôznych medicínskych odborov,“ konštatovala doktorka Veronika Majtánová, riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne. "Zákon o sociálnom poistení stanovuje presné kritériá posudzovania zdravotného stavu podľa druhu a závažnosti postihnutia jednotlivých orgánov a systémov. Posudkový lekár určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách presne stanovených zákonom,“ vysvetľuje. Ako dodala, pri posudzovaní invalidity hodnotí vždy najzávažnejšie zdravotné postihnutie a určí príslušnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti pracovať. "Závažnosť všetkých ostatných ochorení, teda vedľajšie choroby môžu všetky spolu ovplyvniť celkové percento navýšením najviac o 10 percent.“
"Konanie o nároku na invalidný dôchodok sa začína písomnou žiadosťou, ktorú treba podať v Sociálnej poisťovni. Po jej spísaní je posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorému treba doložiť všetky výsledky lekárskych správ a údaje zo zdravotnej dokumentácie o diagnostike, vývoji a liečbe ochorení. Spísanie žiadosti a posúdenie invalidity sa vykonáva spravidla v jeden deň,“ vysvetlil postup Višváder.