Spolu so znižovaním deficitu je aj preto vláda na pol ceste k ich dlhodobej udržateľnosti. Viac peňazí do štátnej kasy pritieklo aj vďaka lepšiemu výberu daní či reforme ESO, ktorou sa spájajú úrady. K ozdraveniu verejných financií prispelo aj okresanie druhého piliera. Menej sa tiež čerpali eurofondy, čo má negatívny vplyv na dlhodobý hospodársky rast krajiny. Vlani výrazne pomohli štátnemu rozpočtu aj mestá a obce, ktoré pritom nešetrili na svojich výdavkoch, ale obmedzili investičné projekty.
„Treba dať vláde kredit za reformu výsluhových dôchodkov. Táto zmena má veľký politicko-ekonomický význam pre krajinu,“ povedal Michal Horváth, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá každoročne vydáva hodnotenie udržateľnosti verejných financií.
Ficova vláda chcela reformou sociálneho zabezpečenia príslušníkov obrany a vnútra stabilizovať krachujúci systém. Po novom vzniká nárok na výsluhové penzie až po odrobení 25 rokov v službe namiesto pôvodných 15. Prioritou vlády bolo motivovať vojakov a policajtov na dlhšiu službu. Napomôcť tomu má aj nový spôsob výpočtu penzií, ktorý je takisto zviazaný dĺžkou služby. Pre mladšie ročníky je preto výhodnejšie slúžiť čo najdlhšie. Ozbrojené zložky dostali po prijatí zmien takisto nižšie platy, hoci si platia o dve percentá vyššie poistné. To im však štát kompenzuje tým, že o tri ďalšie percentá stúpol príspevok zo strany zamestnávateľa.
Aj vďaka týmto zmenám vláda za vlaňajšok znížila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti z pôvodných štyroch percent hrubého domáceho produktu na tri percentá HDP. „Tento ukazovateľ znamená, že Slovensko by potrebovalo okamžite si zlepšiť hospodárenie verejnej správy o tri percentá hrubého domáceho produktu, aby dlh verejnej správy o 50 rokov nebol vyšší ako 50 percent výkonu ekonomiky,“ opisuje Horváth. Na ilustráciu tri percentá HDP zodpovedajú zhruba dvom miliardám eur. To znamená, že Slovensko by potrebovalo ešte jeden trvalo udržateľný úsporný balíček, aký zažilo v roku 2011 či v roku 2013. Vtedy sa to dotklo priamo peňaženiek mnohých ľudí. Alternatívou je výrazné okresanie daňových únikov a ešte štíhlejšia verejná správa.
Poriadok v zdravotníctve
Prijaté zmeny v druhom pilieri ešte z roku 2012, teda zníženie odvodov z 9 na 4 percentá, nemali podľa Rady na udržateľnosť verejných financií na budúcnosť zásadný vplyv. Podľa rady sa totiž ukazuje, že príjmy pre rozpočet štátu sú nateraz vďaka tomu vyššie, ale zvyšujú sa budúce výdavky a zaťaženie ďalších generácií.
Medzi stále citlivými výdavkami štátneho rozpočtu vyskakuje zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť, ktoré sa z dôvodu starnutia obyvateľstva budú rokmi zvyšovať. „Odhadované výdavky verejnej správy v oblasti zdravotníctva dosiahli v roku 2013 úroveň 6,4 percenta HDP, medziročne tak vzrástli o 0,2 percenta HDP. Z hľadiska štruktúry viac ako 80 percent tvoria výdavky zdravotných poisťovní na financovanie zdravotnej starostlivosti, zvyšná časť súvisí s výdavkami ostatných inštitúcií pôsobiacich v tejto oblasti,“ hovorí šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko.
Vyšší dlh si vyžiada škrty výdavkov
Negatívne rada zhodnotila fakt, že hrubý verejný dlh vlani prekročil ďalšiu hranicu dlhovej brzdy na úrovni 55 percent hrubého domáceho produktu. Tým prelomil ďalšiu hranicu ústavnej dlhovej brzdy. Platí pritom, že nielen obce, ale aj samotný štát budú musieť viazať od polovice mája tohto roka časť zdrojov, zmrazená bude napríklad aj rezerva vlády, aj rezerva premiéra. Financie musia byť viazané dovtedy, pokým zadlženie štátu neklesne opäť pod 55-percentnú hranicu, čo by sa podľa ministra financií Petra Kažimíra malo stať v roku 2016.
„Priestor na šetrenie tam je,“ tvrdí Horváth. Nemalo by ísť o jednorazové úspory, ale o trvalé. Samotné obce však tvrdia, že priestor na šetrenie už nevidia a ďalšie škrty sa dotknú poskytovaných služieb obyvateľom. Horváth však upozorňuje na to, že vlani šetrili obce najmä na okresávaní kapitálových výdavkov, teda menej investovali. „Mestá a obce nemali povinnosť v roku 2013 šetriť bežné výdavky. Suma ich očakávaného prínosu pre konsolidáciu verejných financií mala zodpovedať len napočítanému objemu zodpovedajúcemu 10 percentám z rozpočtovaných výdavkov na tovary a služby 5 percentám na osobné výdavky. Bolo na rozhodnutí jednotlivých miest a obcí, akým spôsobom minulý rok prispeli ku konsolidácii,“ komentuje výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Jozef Turčány. Ako sa postavia mestá a obce k ďalšiemu šetreniu, bude predmetom rokovania na májovom 25. sneme ZMOS-u.