Čo je vlastne hmotná núdza? Je to stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima, teda je nižší ako dvesto eur, a tí si nevedia alebo nemôžu prácou alebo majetkom zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky pritom sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Medzi ľudí, ktorí sú na pomoc odkázaní, patria väčšinou starodôchodcovia, ale aj živnostníci, ktorí platia nízke odvody. Problémom je aj takzvaná práca načierno, keď zamestnávateľ vypláca zamestnancovi len časť platu a časť mu dáva na ruku. Takému človeku sa potom budúci dôchodok vypočíta iba z oficiálne priznaného platu a zaplatených odvodov a môže sa stať, že sa po odchode do penzie dostane do stavu hmotnej núdze.
Podľa riaditeľa komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Petra Višvádera je výška zaplatených odvodov jeden z významných faktorov. „Čím nižšie sú odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedal. „Sumu dôchodku však ovplyvňuje aj počet odpracovaných rokov, hrubý príjem a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, potom aj suma vyplácaného dôchodku bude nízka.“
Ak Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok nižší ako životné minimum, informuje v konkrétnych prípadoch listom samotného dôchodcu o možnosti posúdenia hmotnej núdze a zabezpečenia dávkou a príspevkami k nej, respektíve oznamuje Ústrediu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje poberateľa penzie, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi. Sociálna poisťovňa zasiela informáciu konkrétnym dôchodcom v prílohe rozhodnutia o invalidnom dôchodku, vdovskom alebo vdoveckom, sirotskom, sociálnom dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov veku a pri valorizácii dôchodkov.
Identifikačné údaje poberateľa dôchodku Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje ústredie Sociálnej poisťovne, ak ide o poberateľa starobného dôchodku, starobného a vdovského/vdoveckého dôchodku, alebo o poberateľa sociálneho dôchodku staršieho ako 62 rokov.
O samotnú dávku však musí dôchodca požiadať úrad práce a ten určuje aj výšku dávky alebo príspevky k nej. Úrad práce potom na základe písomnej žiadosti a dokladov preukazujúcich rodinné, príjmové, bytové a majetkové pomery posúdi, na akú dávku a príspevky spĺňa rodina nárok a rozhodne o výške pomoci v hmotnej núdzi. Suma sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov uvedených v zákone a úhrnom súm príjmu členov domácnosti.
Ak úrad práce rozhodne o tom, že penzista je v núdzi, má potom nárok na základnú dávku v núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie. Nárok na ochranný príspevok v sume 63,07 eura vznikne občanovi, ak dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo ak je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o viac ako 70 %.
To všetko by však malo byť už od júla tohto roku minulosťou. Mal by totiž začať platiť zákon o minimálnom dôchodku. Ten by mal ľuďom, ktorí roky pracovali za nízku mzdu, garantovať po dovŕšení penzijného veku príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. „Chceme, aby človek, ktorý odpracoval minimálne tridsať rokov, dosiahol dôchodkový vek a splnil aj všetky ostatné podmienky, nebol po odchode do dôchodku odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi,“ povedal o zákone štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian. Do potrebného obdobia nároku na minimálny dôchodok sa započítavajú len tie odpracované roky, ktoré získal v tých rokoch, keď mesačne zarobil aspoň 200 eur.
Minimálna suma penzie by tak mala byť v sume 1,36 násobku životného minima. Od júla by tak už nik, kto splní podmienky zákona, nemal dostať menej ako 269,50 eura. Za každý ďalší započítaný rok by sa im penzia mala zdvihnúť o dve percentá. Ak však odvody platili minimálne štyridsať rokov a viac, za každý z nich sa im už minimálna penzia zvýši o tri percentá.