Ťažké zdravotné postihnutie nemá s invalidným dôchodkom nič spoločné. Či je niekto invalidný alebo nie, nemá vplyv na to, či má alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o invaliditu, tá sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, kým ťažké zdravotné postihnutie zas podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Aby bol niekto uznaný invalidným, dostáva každý mesiac invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu. Pri takejto žiadosti sa posudzuje strata, resp. zníženie telesných a zmyslových schopností, ktorá nemusí mať vplyv na schopnosť pracovať, ale má vplyv na aktívny život.
„Každý občan môže požiadať o peňažný príspevok na kompenzáciu ŤZP kedykoľvek. Základnou podmienkou je, že má postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 percent,“ konštatovala Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.“
Ďalšou podmienkou je, že podľa komplexného posudku je odkázaná na niektorý z príspevkov na kompenzáciu. Ten, kto ich dostáva, však musí počítať s tým, že ich ovplyvňuje aj výška príjmu. Ich výplatu tak mohla ovplyvniť aj januárová valorizácia, keďže penzijné dávky sa na účely poskytovania peňažných príspevkov považujú za príjem. Zmena výšky dôchodku by tak mohla mať vplyv na všetky opakované príspevky, t. j. na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na príspevok na opatrovanie.
Inak je to v prípade, ak sa človek stane invalidným. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí z dôvodu invalidity stratili čiastočne alebo úplne schopnosť pracovať, sčasti nahradiť ich príjem pred vznikom invalidity. „Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ hovorí riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
„Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetľuje Višváder. Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Každý, kto o takúto penziu chce požiadať, musí podať písomnú žiadosť priamo v Sociálnej poisťovni.
Na to, aby mal človek nárok na invalidný dôchodok, musí spĺňať tri podmienky: byť invalidným, získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplniť podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu januára viac ako 235-tisíc invalidných dôchodcov.