„Sú to ekonómovia, ale musíme za tým vidieť aj sociálny rozmer,“ uviedol v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Upozornil, že v najbližších rokoch sa očakáva skôr pokles výdavkov na dôchodky a aj v roku 2070 bude Slovensko míňať na túto oblasť len toľko, čo mnohé krajiny už v súčasnosti. „Veľakrát je to len strašením. Strašenie tu bolo aj v roku 2012, keď som prijímal komplexnú dôchodkovú reformu. Odmietam to,“ vyhlásil.
Ďalší vývoj bude podľa Richtera podmienený vývojom ekonomiky aj novými okolnosťami, ktoré ešte len prídu. Ovplyvní ho napríklad aj štvrtá priemyselná revolúcia, o ktorej sa už diskutuje. „Aj toto je nová vec, ktorú nevieme úplne zadefinovať,“ zhodnotil minister výhľad do budúcnosti.
Richterov predchodca vo funkcii, dnes nezaradený poslanec Jozef Mihál si myslí, že návrh na stanovenie dôchodkového stropu na 64 rokov je čisto politické rozhodnutie. „Rúcajú sa vám preferencie, tak hľadáte zúfalé opatrenia, ako ich udržať,“ oponoval v diskusii.
Podľa neho sa nenájde jediný ekonóm, ktorý by takýto návrh podporil. Poukázal aj na analýzy rozpočtovej rady, ktoré označil za nesmierne kritické. „Dnešní dôchodcovia z toho nebudú mať vôbec nič, dnešní 50-nici z toho nebudú mať vôbec nič. Ak z toho niekto niečo bude mať, sú takzvané Husákove deti,“ upozornil Mihál. Títo v súčasnosti mladí ľudia však podľa neho veľmi dobre vedia, že ich z hľadiska dôchodkov čaká veľmi nejasná budúcnosť.
Čo by mohol podľa Mihála do budúcnosti zlepšiť dôchodky, je väčšia podpora 2. piliera. Zároveň chce presadzovať napríklad uvoľnenie pravidiel pre predčasné dôchodky, či diferencovať prácu podľa jej namáhavosti. Ťažšia práca by mala mať aj vyššie odvodové zaťaženie.
Richter súhlasí s tým, aby ľudia v budúcnosti mali vyššie dôchodky. Mali by sa ich však dožiť a poberať ich v zdraví, v čom je Slovensko podľa neho v súčasnosti na chvoste EÚ. „Sú objektívne dôvody, aby sme deti, ktoré sa teraz rodia nedostali do pozície, že budú robiť donekonečna,“ dodal minister.