Dovolenka
- Zákonník práce priznáva všetkým zamestnancom minimálne štyri týždne platenej dovolenky do roka. Kto do konca daného kalendárneho roka dovŕši vek 33 rokov, má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky. Nárok na dovolenku majú ľudia, ktorí u toho istého zamestnávateľa odpracujú minimálne 60 dní.
- Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina z celoročnej dovolenky.
- Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa počíta z platov v kalendárnom štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom si zamestnanec berie dovolenku. Ak by si chcel niekto zobrať dovolenku v júli, bude sa mu náhrada mzdy počítať z platu, ktorý poberal od apríla do júna. Dovolenku sa preto oplatí brať po tom, čo zamestnanec dostane odmeny.
Príplatky
- Zamestnanec, ktorý pracuje v noci, má nárok na príplatok vo výške 30 percent z minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu, čo je v súčasnosti 0,83 eura.
- Za prácu vo sviatok musí zamestnanec dostať príplatok vo výške 100 percent z hodinovej minimálnej mzdy, čo je 2,76 eura na hodinu.
- Ak zamestnanec pracuje v sobotu, musí dostať príplatok vo výške 25 percent z minimálnej mzdy, za každú hodinu tak dostane 0,69 eura.
- Za prácu v nedeľu má zamestnanec nárok na príplatok vo výške 50 percent z minimálnej mzdy, čo je 1,38 eura na hodinu.
Stravné lístky
- Po odpracovaní viac ako štyroch hodín musí zamestnávateľ aj pracujúcemu dôchodcovi zabezpečiť jedlo alebo mu dať stravný lístok. Minimálna hodnota stravného lístka je od 1. júna tohto roku vo výške 3,60 eura. Zamestnávateľ z toho musí uhradiť aspoň 55 percent, čo je 1,98 eura. Dohodári môžu dostať stravné lístky, len ak im ich zamestnávateľ prizná v kolektívnej zmluve.
Ďalšie voľno
- Zamestnanec má nárok na voľno aj pri plnení občianskych povinností, medzi ktoré patrí napríklad činnosť svedka, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach, pri mimoriadnych udalostiach alebo v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc.
- Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
- Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi a ďalších biologických materiálov.
- Zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, má nárok na pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy.
- Za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas, patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, náhradné voľno.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípade dôležitých osobných prekážok, ktorými sú napríklad:
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (najviac na sedem dní v kalendárnom roku)
- pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb
Foto: SHUTTERSTOCK
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím
- nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy
- presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.
- vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej lehoty.
Čo musia dostať dohodári
- Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. V tomto roku je hodinová minimálna mzda vo výške 2,759 eura. To znamená, že ak za mesiac odpracujete 40 hodín na dohodu, zamestnávateľ vám musí vyplatiť v hrubom aspoň 110,36 eura.
- Majú nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Zamestnávateľ im naďalej nemusí poskytnúť voľno na presťahovanie ani na nájdenie nového pracovného miesta, ak dostanú výpoveď.
- Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu ľudia pracujúci na dohodu odpracovať viac ako 12 hodín. Mladiství zamestnanci môžu v priebehu 24 hodín odpracovať maximálne 8 hodín.
O odchodné musíte požiadať
Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Neplatí to však v prípade, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Ak by zamestnanec najprv čerpal dávku v nezamestnanosti a až následne požiadal o predčasný dôchodok alebo o starobný dôchodok, nesplní podmienky na priznanie odchodného.