Ak by si mladý človek založil pravidelné investovanie do akciových podielových fondov a investoval sem počas 40 rokov po 50 eur mesačne, bude ho to celkovo stáť 24-tisíc eur. V prípade, že jeho priemerné zhodnotenie dosiahne 6 percent ročne, bude mať na svojom účte po 40 rokoch takmer 96-tisíc eur. Zarobí tak niekoľkonásobne viac, ako sem vložil.
Naopak, ak by si chcel niekto nasporiť rovnakú sumu za päť rokov, bude musieť mesačne vkladať 1 370 eur. To znamená, že namiesto 24-tisíc eur, ktoré by ho získanie stanovenej sumy stálo v prípade 40-ročného sporenia, ho to pri 5-ročnom sporení bude stáť vyše 82-tisíc eur. Navyše pri takomto krátkom investičnom horizonte je treba siahnuť po menej kolísavých investíciách, ktoré však prinášajú nižší výnos ako akcie.
Výška dôchodku, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa, sa priamo odvíja od výška zaplatených odvodov. To znamená, čím má niekto vyšší plat, a teda platí aj vyššie odvody, tým bude aj jeho budúca renta vyššia. Kto si chce zvýšiť dôchodok od štátu, musí teda platiť vyššie odvody. Jednou z možností je nájsť si k svojej terajšej práci brigádu. Keďže sa aj z práce na dohodu platia odvody, bude sa tento príjem zohľadňovať aj pri výpočte dôchodku.
Ak by napríklad niekto zarobil 900 eur vo svojom stálom zamestnaní a okrem toho by na dohodu zarobil ďalších 200 eur, do dôchodku by sa mu zarátal vymeriavací základ 1 100 eur.
Ďalšou možnosťou, ako si zvýšiť vymeriavací základ, z ktorého sa počíta dôchodok, je platiť si dobrovoľné odvody. Každý si sám zvolí vymeriavací základ, z ktorého si bude platiť odvody na dobrovoľné poistenie. Musí byť však v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom. Ak by si niekto chcel platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, musí v tomto roku mesačne platiť 137,13 eura mesačne. V prípade, že by si niekto platil jeden rok minimálne dobrovoľné odvody, jeho budúci dôchodok sa zvýši približne o šesť eur.
„Svoj budúci dôchodok si môže občan zvýšiť aj tak, že dovŕšením dôchodkového veku nepožiada o starobný dôchodok a požiada oň neskôr, napríklad po ukončení zamestnania. Vypočíta sa mu potom suma starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a k nej sa pripočíta ešte suma zvýšenia za dôchodkové postenie získané po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku podľa vzorcov stanovených zákonom,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Zvýšiť dôchodok si môžu aj tí ľudia, ktorí ho už poberajú. Ich jedinou možnosťou, ako to urobiť, sa popri penzii zamestnať. V prípade, že človek pracuje a je z tejto práce povinne dôchodkovo poistený, môže po zániku tohto poistenia požiadať o zvýšenie svojho dôchodku. V prípade, že mu počas roka poistenie nezanikne alebo o zvýšenie nepožiada, Sociálna poisťovňa mu v nasledujúcom roku dôchodok zvýši automaticky.
Aj tu platí, že suma zvýšenia závisí od toho, aké odvody dôchodca platil. Čím je vyšší jeho zárobok, tým výraznejšie mu penzia vzrastie. Ak však dôchodca pracuje na dohodu a využije odvodovú úľavu a neplatí vôbec odvody, neplatí odvody na dôchodkové poistenie, a preto nemá nárok ani na zvýšenie svojho dôchodku. V prípade, že niekto využíva odvodovú úľavu a zarobí mesačne viac ako 200 eur, zo sumy, ktorá túto hranicu prekračuje, už musí platiť odvody. V takom prípade má nárok aj na zvýšenie svojho dôchodku.
Zvýšiť si penziu prácou môžu len starobní a predčasní dôchodcovia. Invalidným penzistom, aj keď môžu pracovať, sa zaplatené odvody nepremietnu do výšky invalidného dôchodku. Zohľadnia sa im až pri výpočte starobného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku.