Hrubý plat 800 eur mesačne
1. Ak zostane zamestnancom
Zamestnancovi s hrubou mzdou 800 eur musí zamestnávateľ strhnúť každý mesiac daň vo výške 69,28 eura a na odvodoch 107,20 eura. Zamestnávateľ okrem toho na odvodoch zaplatí ďalších 281,60 eura. Zamestnávateľ tak na tohto zamestnanca mesačne vynaloží 1 081,60 eura a zamestnanec v čistom na účet dostane 623,52 eura.
Všetky dávky sa mu budú počítať zo sumy 800 eur, keďže to je vymeriavací základ pre platenie odvodov. To znamená, že v prípade práceneschopnosti dlhej 30 dní, dostane nemocenskú dávku vo výške 410,40 eura. Ak by sa 10 dní staral o choré dieťa, mal by nárok na ošetrovné vo výške 144,70 eura.
Ak by prišiel o zamestnanie, mal by nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 394,60 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní.
Ak počas celého tohto roku bude zarábať 800 eur mesačne, znamená to, že jeho budúci dôchodok by sa mal vďaka tomu zvýšiť asi o 10,10 eura. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a celých 40 rokov by sa jeho zárobok pohyboval na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako tento rok, mal by nárok na penziu vo výške asi 410,60 eura (skutočná výška by bola vyššia o rovnaké percento, ako porastie priemerná mzda).
2. Ak prejde na živnosť
V prípade, že by sa rozhodol prejsť na živnosť, mesačne by fakturoval 1 081,60 eura. Svojho zamestnávateľa by tak stál rovnako, ako keby zostal zamestnancom. Z tejto sumy by pri využití 60-percentných paušálnych výdavkov musel v tomto roku platiť minimálne odvody vo výške 224,89 eura. Daň by neplatil žiadnu. Jeho čistý mesačný príjem by preto dosiahol 856,71 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by si tak v čistom polepšil o 233,19 eura.
Všetky dávky by sa mu počítali z minimálneho vymeriavacieho základu 477 eur (v budúcom roku sa z tejto sumy budú počítať). Ak by bol práceneschopný 30 dní, vznikol by mu nárok na nemocenské vo výške 244,70 eura. Dostane preto o 165 eur menej, ako keby zostal zamestnancom. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, môže dostať ošetrovné vo výške 86,30 eura, čo je o 58 eur menej v porovnaní so zamestnancom.
Ak by celý tento rok mal vymeriavací základ pre platenie odvodov na úrovni 477 eur, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil približne o šesť eur. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a stále by jeho príjem bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde, mal by za súčasných podmienok nárok na dôchodok vo výške približne 247,30 eur (skutočný dôchodok bude v budúcnosti vyšší o rovnaké percento, o aké porastú priemerné mzdy). Podľa súčasných pravidiel by sa mu tento dôchodok upravil na úroveň minimálneho dôchodku, ktorý je v prípade 40 odpracovaných rokov vo výške 322 eur. Za zamestnancom tak bude zaostávať o 88 eur.
Keďže živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nemal by v prípade straty zamestnania nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak by ju chcel získať, musel by si platiť dobrovoľné poistenie.
Hrubý plat 1 200 eur mesačne
1. Ak zostane zamestnancom
V prípade, že naďalej zostane zamestnancom, zamestnávateľ mu musí každý mesiac strhnúť odvody vo výške 160,80 eura a daň 135,10 eura. Zamestnávateľ za neho zaplatí na odvodoch ďalších 422,40 eura (táto suma nie je súčasťou hrubej mzdy). Jeho čistý príjem preto bude 904,10 eura.
Všetky dávky sa mu budú počítať z jeho hrubej mzdy, keďže ide o vymeriavací základ, z ktorého si platí odvody. V prípade choroby trvajúcej 30 dní, tak bude mať nárok na nemocenské v celkovej sume 615,50 eura. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, dostane ošetrovné v sume 217 eur.
Ak by prišiel o prácu a zostal by nezamestnaný, bude môcť po splnení podmienok čerpať dávku v nezamestnanosti. Tá by v jeho prípade dosahovala 591,80 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní. Túto dávku môže poberať najviac šesť mesiacov.
Keď bude celý tento rok zarábať 1 200 eur mesačne, znamená to, že jeho budúci dôchodok sa vďaka tomu zvýši približne o 15,10 eura. Ak by pracoval 40 rokov a stále by jeho zárobok bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako v súčasnosti, mal by nárok na dôchodok vo výške približne 615,00 eur (skutočná výška dôchodku bude v budúcnosti vyššia, keďže porastú priemerné mzdy).
2. Ak prejde na živnosť
V prípade, že sa tento zamestnanec stane živnostníkom, bude mesačne fakturovať 1 622,40 eura. Pri využití 60-percentných paušálnych výdavkov bude platiť minimálne odvody vo výške 224,89 eura mesačne. Jeho ročná daň dosiahne 218,76 eura, čo je priemerne 18,23 eura mesačne. Jeho priemerný mesačný čistý príjem preto dosiahne 1 379,28 eura. V čistom mu preto mesačne zostane o 475 eur viac, ako keby bol zamestnancom.
Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov dosiahne 477 eur, budú sa aj dávky počítať z tejto sumy. Ak bude chorý 30 dní, vznikne mu nárok na nemocenské vo výške 244,70 eura. Dostane preto o 371 eur menej, ako keby bol zamestnancom. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, môže dostať ošetrovné v sume 86,30 eura, čo je o 130 eur menej v porovnaní so zamestnancom.
Ak by celý rok mal vymeriavací základ pre platenie odvodov na úrovni 477 eur, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil približne o šesť eur. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a stále by jeho príjem bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde, mal by za súčasných podmienok nárok na dôchodok vo výške približne 247,30 eura (skutočný dôchodok bude v budúcnosti vyšší o rovnaké percento, o aké porastú priemerné mzdy). Podľa súčasných pravidiel by sa mu však tento dôchodok upravil na úroveň minimálneho dôchodku, ktorý je v prípade 40 odpracovaných rokov vo výške 322 eur. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by tak jeho dôchodok bol nižší približne o 294 eur.
Keďže ako živnostník si neplatí povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nebude mať v prípade, že sa stane nezamestnaným, nárok ani na dávku v nezamestnanosti. Ak by ju chcel získať, musel by si platiť dobrovoľné poistenie.
Hrubý plat 1 600 eur mesačne
1. Ak zostane zamestnancom
Zamestnancovi s hrubou mzdou 1 600 eur musí zamestnávateľ strhnúť z platu každý mesiac odvody vo výške 214,40 eura a daň 200,92 eura. Firma okrem toho za neho zaplatí ďalšie odvody v sume 563,20 eura. Zamestnávateľa tak tento zamestnanec mesačne stojí 2 163,20 eura. Jeho čistý mesačný plat dosahuje 1 184,68 eura.
Všetky dávky by sa mu počítali z príjmu 1 600 eur. Ak by bol 30 dní chorý, mal by nárok na nemocenskú dávku 820,70 eura. V prípade, že by sa desať dní staral o choré dieťa, dostal by ošetrovné v sume 289,40 eura.
Ak by prišiel o zamestnanie, mohol by požiadať o dávku v nezamestnanosti. Jej výška by v mesiaci, ktorý má 30 dní, dosahovala 789,10 eura.
V prípade, že by celý tento rok pracoval za 1 600 eur ako zamestnanec, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil o približne 20 eur. Ak by odpracoval 40 rokov a počas celého obdobia by dosahoval jeho príjem rovnakú úroveň vo vzťahu k priemernej mzde ako v tomto roku, mal by podľa súčasných pravidiel nárok na penziu vo výške 766,40 eura (kvôli kráteniu osobného mzdového bodu to je menej ako 40-násobok sumy ktorá pripadá za tento rok). Skutočná suma by bola vyššia kvôli zvyšovaniu priemernej mzdy, od ktorej sa odvíja aktuálna dôchodková hodnota.
2. Ak prejde na živnosť
Ak by využil ponuku a začal pracovať na živnosť, mesačne by fakturoval 2 163,20 eura. Firmu by tak stál rovnako, ako keby zostal zamestnancom. Pri využití paušálnych výdavkov by platil mesačne na odvodoch 274,52 eura. Jeho ročná daň by dosiahla 598,80 eura, čo predstavuje priemerne 49,90 eura mesačne. Jeho čistý mesačný príjem po odpočítaní dane a odvodov by tak dosiahol 1 838,78 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by tak jeho čistý zárobok vzrástol o 654 eur.
Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov bude vo výške 582,28 eura, budú sa mu z tejto sumy počítať aj dávky. V prípade 30-dňovej práceneschopnosti tak bude mať nárok na nemocenskú dávku vo výške 298,70 eura, čo je v porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, o 522 eur menej.
Ak by sa 10 dní staral o chorého príbuzného, dostal by ošetrovné v sume 105,30 eura. V porovnaní so zamestnancom je to o 184 eur menej.
Pri vymeriavacom základe 582,28 eura by jeho dôchodok za jeden odpracovaný rok vzrástol o 7,30 eura. Ak by pracoval 40 rokov, jeho dôchodok by dosiahol 300 eur. To je však menej, ako je minimálny dôchodok, za 40 odpracovaných rokov by mal nárok na 322 eur (skutočný dôchodok však bude vyšší). V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by tak jeho dôchodok bol nižší o 444 eur.
Keďže živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok ani na dávku v nezamestnanosti.
Pozn.: Príklady sú len ilustračné. V prvom roku podnikania nemusí živnostník platiť odvody do Sociálnej poisťovne, začne ich platiť až od júla nasledujúceho roku, ak jeho hrubý príjem prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. V prvom roku tak bude čistý príjem živnostníka ešte vyšší, ak si nebude platiť dobrovoľné odvody. Príklady vyjadrujú, aké odvody a dane by živnostník platil, ak by bol povinne poistený a už v predchádzajúcom roku by využil 60-percentné paušálne výdavky.