Nemocenská dávka
- Poskytuje sa poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
- Od 1. do 3. dňa práceneschopnosti dostane penzista nemocenské vo výške 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku použitia alkoholu alebo iných návykových látok.
- Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Prvých 10 dní ho platí zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenskú dávku zanikne ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.
- Odvody na nemocenské poistenie platia starobní, predčasní aj invalidní dôchodcovia pracujúci na zmluvu a predčasní a invalidní penzisti zamestnaní na dohodu. Neplatia ich len starobní dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu. Tí preto ani nemôžu získať nemocenské dávky. Ak si dôchodca uplatní odvodovú úľavu pri jednej dohode, neplatí z tejto dohody platiť odvody na nemocenské poistenie, preto nemôže získať ani nemocenskú dávku či ošetrovné.
Ošetrovné
- Nárok na ošetrovné vzniká v prípade vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
- Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné vo výške 55 percent z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne 70 percent. V prípade práce na dohodu môžu aj oni získať odvodovú úľavu. Invalidní penzisti s vyšším poklesom a takisto predčasní a starobní dôchodcovia odvody na poistenie v nezamestnanosti neplatia, preto nemôžu dostať ani dávku v nezamestnanosti.
- Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený pre prípad nezamestnanosti aspoň dva roky, teda 730 dní.
- Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni a jej výška dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu. Nezamestnaný by tak mal dostať polovicu svojho doterajšieho hrubého príjmu. Maximálne sa dávka v nezamestnanosti vypočíta z dvojnásobku priemerného platu spred dvoch rokov.
Dávky z úrazového a garančného poistenia
- Všetci zamestnávatelia sú povinne úrazovo a garančne poistený. Na toto poistenie platí odvody vždy len zamestnávateľ, nie zamestnanec. Na dávky z úrazového a garančného poistenia majú napriek tomu nárok zamestnanci.
- Z úrazového poistenia vzniká zamestnancom, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im bola zistená choroba z povolania, nárok na úrazové dávky, o ktorých rozhoduje príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (napr. úrazový príplatok, jednorazové vyrovnanie, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, v prípade úmrtia následkom pracovného úrazu vzniká nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom, nárok na jednorazové odškodnenie).
- O úrazovej rente rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie, na úrazovú rentu však nemá nárok pracujúci starobný dôchodca ani osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom. Pracujúci invalidný dôchodca, pokiaľ nedovŕšil dôchodkový vek, na úrazovú rentu nárok má.
- Zamestnávateľ je tiež garančne poistený, takže ak sa stane platobne neschopným a nevyplatí svojim zamestnancom oprávnené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, títo zamestnanci si ich môžu uplatňovať z garančného poistenia.
O zvýšenie stačí požiadať listom
Ak je starobný alebo predčasný dôchodca po priznaní nároku na dôchodok čo i len jeden deň dôchodkovo poistený, má právo na zvýšenie dôchodku. Povinne dôchodkovo poistení sú všetci ľudia pracujúci na zmluvu alebo na dohodu, ak si neuplatnia odvodovú výnimku, a živnostníci, ktorých minuloročný príjem prekročil 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Žiadosť o zvýšenie penzie možno podať až po zániku dôchodkového poistenia, teda keď človek prestane pracovať. Ak by mal niekto dve alebo viacero dôchodkových poistení súčasne, môže podať žiadosť, až keď mu zaniknú všetky poistenia. Požiadať o prepočítanie dôchodku možno aj pri zmene zamestnávateľa (ak dôchodca zároveň nemá aj iné dôchodkové poistenie, ktoré naďalej trvá). Vtedy pôvodné dôchodkové poistenie zanikne a bez ohľadu na to, že od nasledujúceho dňa vznikne nové poistenie, má penzista nárok na zvýšenie dôchodku. To platí za predpokladu, ak poberateľ starobného dôchodku nemal v kalendárnom roku starobný dôchodok už raz po ukončení zamestnania zvýšený.
Neformálna žiadosť o zvýšenie dôchodku musí obsahovať identifikačné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo, adresu), o čo sa žiada a odkedy (od nasledujúceho dňa po ukončení povinného dôchodkového poistenia). Musí byť vlastnoručne podpísaná a treba ju poslať na adresu Sociálnej poisťovne, ústredie, 29. augusta 8, 813 63 Bratislava alebo ju možno osobne priniesť do ktorejkoľvek pobočky Sociálnej poisťovne či do podateľne ústredia Sociálnej poisťovne. K žiadosti sa neprikladajú žiadne doklady.
Dôchodca môže požiadať o zvýšenie svojho dôchodku len raz počas kalendárneho roka. Ak niekto v tomto roku požiada o zvýšenie dôchodku a potom sa znovu zamestná, pričom bude dôchodkovo poistený, bude môcť znovu o prepočítanie penzie požiadať až v budúcom roku.
Nárok na zvýšenie penzie majú len pracujúci starobní a predčasní dôchodcovia. Invalidní penzisti, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek, sa síce tiež môžu zamestnať, ale Sociálna poisťovňa im z tohto dôvodu ich invalidný dôchodok nezvýši. Doba dôchodkového poistenia sa im zhodnotí až pri výpočte starobného dôchodku.
Poberateľom starobného dôchodku, ktorí pracujú a budú dôchodkovo poistení k 31. decembru, a tým, ktorým dôchodkové poistenie v tomto roku zanikne, no o zvýšenie penzie nepožiadajú, zvýši Sociálna poisťovňa starobné dôchodky od 1. januára nasledujúceho roku automaticky, bez žiadosti. O koľko sa dôchodok zvýši, určí Sociálna poisťovňa na základe údajov oznámených zamestnávateľom v mesačnom výkaze poistného v lehote najneskôr do 31. marca.
Ak niekto počas tohto roku prestane pracovať a zanikne mu preto dôchodkové poistenie, je preňho výhodnejšie, ak o zvýšenie dôchodku sám požiada. Vďaka tomu začne poberať vyšší dôchodok skôr, ako keby čakal na automatické zvýšenie. Napríklad ak niekto pracoval do konca mája, môže od 1. júna požiadať o zvýšenie penzie. V prípade, že bude čakať na automatické zvýšenie, Sociálna poisťovňa mu vyšší dôchodok bude vyplácať až budúci rok v apríli aj s doplatkom za prvé tri mesiace roku 2020.