Nárok na minimálny dôchodok sa po voľbách zrejme sprísni. Avizujú politické strany

01.02.2020 08:28
dedo, peniaze, dôchodca, mince
Ilustračné foto. Autor:

Podmienky nároku na minimálny dôchodok, ktoré v parlamente presadili poslanci za SNS, sa po parlamentných voľbách zrejme sprísnia. To, že pri posudzovaní nároku na minimálnu penziu od začiatku tohto roka nezáleží na výške príjmu, z ktorého penzista platil odvody, kritizujú viaceré politické strany.

Pridali sa tak k Sociálnej poisťovni a rezortu práce, ktoré nové nastavenie minimálnych dôchodkov ostro kritizovali ešte pred schválením v parlamente. „Nesúhlasíme s posledným návrhom minimálneho dôchodku vypočítaného z priemernej mzdy, ktorý navádza ľudí, aby si platili iba minimálne odvody,“ uviedla členka predsedníctva KDH Eva Grey. V tejto oblasti je podľa nej potrebná komplexná reforma, ktorá vráti systému zásluhovosť a zabezpečí tým, čo pracujú, dôstojné finančné podmienky v starobe.

Výhrady k novému nastaveniu minimálnych dôchodkov má aj strana Za ľudí. „Vnímame, ako negatívne reagujú mnohí dôchodcovia na to, že na zvýšené minimálne dôchodky majú po novom nárok aj tí, ktorí neodvádzali štátu na odvodoch takmer nič,“ povedala Vladimíra Marcinková. Človek, ktorý pracoval po celý život za nízku mzdu, by mal mať podľa nej nárok na vyšší dôchodok ako niekto, kto pracoval na len štvrtinový úväzok alebo niekto, kto dlhodobo obchádzal platenie sociálnych odvodov. „Nie je správne, ak sú minimálne dôchodky zvyšované podľa rastu priemerných miezd a ostatné dôchodky podľa inflácie. Ak by to tak zostalo, tak postupne by takmer každý dôchodca poberal minimálny dôchodok,“ dodala Marcinková.

Štátny dôchodkový systém je podľa hovorkyne Mosta-Híd Kláry Magdeme potrebné vrátiť na trajektóriu udržateľnosti. Spôsob výpočtu minimálnych dôchodkov podľa nej treba prehodnotiť. „Treba zmeniť spôsob výpočtu minimálnych dôchodkov, aby bol rozdiel medzi tými, ktorí neodvádzali do systému takmer nič a tými, ktorí odviedli dosť,“ povedala. Podľa nej by sa mala zohľadňovať aj zásluhovosť za to, čo človek zaplatil štátu na odvodoch za svoj pracovný život.

Diskusiu o nastavení minimálnych dôchodkov chce otvoriť aj hnutie OĽaNO. „Je dôležité, aby boli poistenci motivovaní platiť odvody, inak sa dôchodkový systém môže o niekoľko rokov úplne zrútiť,“ tvrdí expert hnutia pre oblasť rodinnej politiky, podnikania a ekonomiky Peter Kremský.

Nové nastavenie minimálnych penzií navrhuje prehodnotiť aj strana SaS. „Zároveň plánujeme z nároku na minimálny dôchodok vyňať roky evidencie na úrade práce,“ uviedla hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková.

Miernejšie podmienky pri priznávaní minimálnych dôchodkov začiatkom decembra minulého roka pri ich schvaľovaní v parlamente ostro kritizoval poslanec NR SR Jozef Mihál (koalícia PS/Spolu). Upozornil na to, že po tomto kroku bude polovica občanov Slovenska dostávať dôchodok v rovnakej výške bez ohľadu na to, aké sociálne odvody platili. „Úplne vypustiť podmienku kvalifikovaných rokov je nezodpovedné,“ zdôraznil. Po schválení tohto návrhu vláda podľa Mihála nechá penzijný systém otočený na hlavu a urobí dieru do dôchodkového systému. „Toto je najdramatickejšia zmena v dôchodkovom systéme, aká sa tu od roku 2004 udiala, zastavme to,“ povedal. Podal pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by sa podmienka kvalifikovaných rokov pri priznávaní minimálnych penzií zachovala aspoň od roku 2020. Koaliční poslanci však tento jeho návrh neschválili. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter pritom koncom novembra minulého roka po tom, ako návrh odobrila vláda, pripustil, že sa miernejšie podmienky nároku na minimálnu penziu v budúcnosti zmenia. „Nevylučujem, že po roku sa môže táto situácia prehodnotiť,“ povedal Richter.

Prístupnejšie pre viac penzistov

Od začiatku tohto roka sú minimálne dôchodky vyššie a dostupnejšie oveľa väčšiemu počtu penzistov. Namiesto životného minima sú totiž naviazané na priemernú mzdu na Slovensku. Základná minimálna penzia po získaní 30 rokov dôchodkového poistenia od začiatku januára dosahuje 33 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. V tomto roku tak minimálny dôchodok pri 30 rokoch poistenia predstavuje 334,30 eura, čo je oproti vlaňajšku nárast o 55,40 eura. Pri získaní viac ako 30 rokov a menej ako 40 rokov dôchodkového poistenia sa základný minimálny dôchodok zvyšuje za každý rok o 2 % zo sumy životného minima a pri 40 a viac rokoch dôchodkového poistenia za každý rok o 3 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Pri 40 rokoch penzijného poistenia tak minimálny dôchodok dosahuje 378,50 eura a pri 45 rokoch poistenia 410 eur.

Kým vlani dostávalo minimálny dôchodok približne 51-tisíc penzistov, v tomto roku má ich počet podľa odhadu rezortu práce a sociálnych vecí stúpnuť na 170-tisíc, v roku 2021 na 213-tisíc a v roku 2022 má minimálnu penziu dostávať už 237-tisíc ľudí.

Dostanú ho aj všetci, ktorí robili 30 rokov. Aj brigádnici

Sociálna poisťovňa po novom prizná minimálny dôchodok všetkým penzistom, ktorí získali aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, z akého príjmu v daných rokoch platili sociálne odvody. Zo zákona sa totiž odstránila podmienka tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.

Po 1. januári 1993 sú to len tie roky, v ktorých ročný hrubý príjem žiadateľa o dôchodok bol najmenej 24,1 % z ročnej priemernej mzdy na Slovensku v danom roku. Napríklad v roku 2018 by podmienku kvalifikovaného roku splnil ten, kto by celý rok v hrubom zarábal aspoň 244 eur mesačne. Zrušenie podmienky získania kvalifikovaného roku poistenia teda znamená, že už nie je potrebné za rok 2018 zarobiť v hrubom aspoň 244 eur mesačne. Tento krok má Sociálnej poisťovni umožniť skoršie a jednoduchšie priznanie minimálnej penzie, keďže poisťovňa nebude musieť testovať predošlý príjem penzistu.

Výhrady má ministerstvo aj Sociálna poisťovňa

S naviazaním minimálnych dôchodkov na priemernú mzdu zásadne nesúhlasila Sociálna poisťovňa. Považovala to za nekoncepčný zásah do systému dôchodkového poistenia, potierajúci princíp zásluhovosti a prehlbujúci princíp solidarity.

„Zvyšovanie miery solidarity bude mať nepochybne dopad na motiváciu platiť poistné na dôchodkové poistenie,“ upozorňovala Sociálna poisťovňa. Veľké výhrady malo k novele zákona od SNS aj ministerstvo práce, podľa ktorého ide o významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení. „U významného podielu poistencov by výška príjmu v ekonomicky aktívnej časti života nemala pri určení sumy starobného dôchodku význam, keďže suma ich dôchodku bude rovnaká ako v prípade poistencov poberajúcich minimálny dôchodok, ktorí prispievali do systému výrazne menej,“ uviedlo ministerstvo.

Napríklad pri 30 rokoch dôchodkového poistenia by rovnaký minimálny dôchodok dostávali tí, ktorí by penzijné odvody platili zo sumy 272 eur pri práci na čiastočný úväzok a tí, ktorých hrubá mzda by bola 848 eur. „Je dôvodné predpokladať, že uvedené bude podstatná časť dôchodcov považovať za znevýhodňujúce,“ upozornil rezort práce a sociálnych vecí.

#voľby #príjem #penzia #odpracované roky #minimálny dôchodok #dôchodok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku