Od júla tohto roka platí novela zákona, ktorá zmenila takzvaný vianočný príspevok na 13. dôchodok. Každý penzista by mal v decembri dostať priemernú sumu daného dôchodku, ktorý poberá. Starobný penzista by tak mal mať navyše 460,40 eura, predčasný 433,20, invalidný dôchodca so zníženou mierou schopnosti pracovať o viac ako 70 % by mal dostať 380 eur. Aké sumy napokon dôchodcovia dostanú, však ešte nie je jasné. Vláda totiž chystá zmenu.
"Trináste dôchodky sú schválené, ale čaká sa na rozhodnutie Ústavného súdu. Snažíme sa dospieť k dohode bez ohľadu na jeho výsledok,“ povedal v relácii Ide o Pravdu minister práce Milan Krajniak. A kde chce nájsť peniaze? "Rokujeme o tom, kde ušetriť na spotrebe štátu. Budeme šetriť napríklad na výdavkoch na tovary, služby, personálnych nákladoch,“ priblížil. Ako dodal, v zákone možno nastanú drobné zmeny: 13. dôchodok by mohol byť odstupňovaný, čiže ľudia s nižším dôchodkom by dostali viac a tí s vyšším zasa trochu menej.
O dôchodcovskú infláciu, zatiaľ je predpoklad, že o 2,3 percenta, najmenej však o garantovanú pevnú sumu budú od januára zvýšené všetky dôchodky. Pevná suma sa určí ako 2 % z priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2020. Priemerný starobný dôchodok bol na konci mája v sume 484,18 eura. Ak by sa pevná suma počítala z tejto výšky, starobný dôchodok by sa valorizoval minimálne o 9,70 eura.
Všetci súčasní aj budúci penzisti, ktorí dlhé roky pracovali za minimálnu mzdu, môžu po odchode do dôchodku poberať minimálnu penziu. Ak spĺňajú aj ďalšie podmienky. Navyše, od januára opäť vzrastú jej sumy. Od júla totiž vzrastie suma životného minima (z 210,20 eura na 214,83 eura), od ktorej sa výška minimálneho dôchodku odvíja. Za 35 odpracovaných rokov dnes dostane penzista 355,40 eura, od januára 381,90, čo je zvýšenie o 26,50 eura.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu by minimálny dôchodok nemal vôbec existovať. "Arbitrárne vytvára skupiny víťazov (odrobili 30 rokov) a porazených, ktorí odpracovali 29 rokov. Pritom vôbec nezohľadňuje, koľko v skutočnosti odviedli do sociálneho systému. Naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu bol populistický krok, ktorý ešte viac rozšíril dieru v penzijnom systéme,“ konštatoval Ďurana.
Úpravy v minimálnom dôchodku pripustil aj Krajniak. "Chceme opraviť to, čo sa v dôchodkovom systéme pokazilo. Právna úprava o minimálnych dôchodkoch je zlá a chceme ju upraviť. Nie je možné, aby rástli rýchlejšie ako iné dôchodky,“ povedal.
Minister práce nevylúčil ani ďalšie zmeny. K tvorbe dôchodkovej legislatívy budú prizvané aj seniorské organizácie. "Sme za zachovanie dôchodkového stropu, bude ale stanovený individuálne. Ľudia musia vedieť, že ak odpracujú 41 rokov, majú istotu, že od toho momentu môžu požiadať o penziu. Ten, kto pracuje od 18 rokov, by mohol ísť do penzie v 59 rokoch a ten, čo študuje, môže požiadať o dôchodok o päť rokov neskôr. Štát investuje do človeka, ktorý študuje, ten má vyššie vzdelanie, zarobí viac a neprekáža mu, že robí dlhšie. Ľudia, ktorí fyzicky pracujú, by radi šli do penzie skôr,“ povedal minister.
K prioritám ministra patrí aj to, aby pracujúce deti mohli prispievať na dôchodky svojich rodičov. „Chceli by sme, aby z časti odvodov prispievali deti priamo svojim rodičom. Žena, ktorá by vychovala štyri deti, by mala mať vyšší dôchodok ako žena, ktorá nevychovala žiadne dieťa,“ dodal Milan Krajniak.