- posudkový lekár pri zisťovaní invalidity posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti pracovať podľa zákona o sociálnom poistení.
- pokles schopnosti pracovať sa posudzuje na základe: lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť pracovať, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
- poistenec je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.
- miera poklesu schopnosti pracovať v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pritom nesčítavajú.
- mieru poklesu schopnosti pracovať možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti pracovať je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
- dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti pracovať pri kontrolných prehliadkach: v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak posudkový lekár zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky; na podnet inej fyzickej alebo právnickej osoby.
POZOR! Novela zákona o sociálnom poistení umožňuje v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. To znamená, že zdravotný stav posudkový lekár posúdi v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Týka sa to len ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov, ako napríklad ťažkých onkologických prípadov, stavov po ťažkých cievnych mozgových príhodách, nevidomých, po amputácii končatín a podobne. Ak však bude poistenec trvať na posúdení zdravotného stavu v jeho prítomnosti, posudkový lekár ho vždy predvolá.
Príklad:
Pán Peter pracuje ako murár, 12 rokov sa lieči na degeneratívne zmeny ľavého bedrového kĺbu, absolvoval aj výmenu poškodeného kĺbu; posledné štyri roky liečený na vysoký krvný tlak II. stupňa; dva roky liečený na cukrovku perorálnymi antidiabetikami a diétou, momentálne bez komplikácií; osem rokov sa lieči aj na problémy s chrbticou v krížovej oblasti s obmedzením pohybov, s občasným vystreľovaním bolestí do ľavej dolnej končatiny. Nepravidelne užíva lieky a opakovane absolvoval rehabilitačnú liečbu. Po liečbe vždy ťažkosti vymizli alebo sa zmiernili. Zobrazovacími vyšetreniami boli potvrdené degeneratívne zmeny na stavcoch driekovej chrbtice; pred 15 rokmi utrpel pri športe úraz pravého ramena – pomliaždenie mäkkých častí, v dôsledku ktorého pretrváva obmedzenie pohyblivosti v ramene. Keďže ide o praváka, obmedzenie funkcie je na dominantnej končatine.
Záver: Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je degeneratívne poškodenie ľavého bedrového kĺbu riešené operačne, ktoré je v prílohe zákona o sociálnom poistení uvedené v Kapitole XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G – Postihnutie končatín, Položka 44.1 – Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového alebo kolenného kĺbu – jednostranná totálna endoprotéza, kde je uvedené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti pracovať od 35 do 45 %. Posudkový lekár určil hornú hranicu z uvedeného rozpätia, teda 45 %, pretože u posudzovaného bolo zistené skrátenie operovanej končatiny o 4 cm, ochabnutie svalstva končatiny a porucha pohyblivosti v operovanom kĺbe.
Z ostatných zdravotných postihnutí – vysoký tlak, cukrovka, bolesti chrbtice, bolesti pravého ramenného kĺbu – ani jedno samo osebe svojou závažnosťou nepodmieňuje invaliditu, teda miera poklesu schopnosti pracovať ani pri jednom ochorení nie je nad 40 %, ale vo vzájomnej súvislosti vzhľadom k tomu, že posudzovaný vykonáva robotnícke profesie, posudkový lekár využil možnosť danú zákonom a zvýšil percentuálnu mieru o 10 %.
Miera poklesu schopnosti pracovať tohto človeka je tak 55 percent.