„Čiže nárok na dávku majú alebo nemajú podľa toho, či a na aký druh sociálneho poistenia odvádzajú z príjmu poistné do Sociálnej poisťovne. Ich odvody sú oproti "nedôchodcom“ nižšie – podľa druhu pracovnoprávneho vzťahu, respektíve príjmov z podnikania popri poberaní dôchodku,“ informuje Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
Ak sú v riadnom pracovnom pomere (s právom na pravidelný príjem), platia poistné na starobné poistenie a nemocenské poistenie, pričom okrem týchto poistení za nich platí zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie (ak má povinnosť byť garančne poistený).
„Znamená to, že takýmto pracujúcim dôchodcom – po splnení všetkých ostatných zákonných podmienok na dávku – môže vzniknúť nárok na nemocenské dávky, úrazové dávky a garančnú dávku. A následne im za obdobie dôchodkového poistenia, teda prácu po priznaní starobného dôchodku, môže byť zvýšený ich starobný dôchodok,“ približuje Hrabková. Na rozdiel od "nedôchodcov“ teda starobný dôchodca v riadnom pracovnom pomere neplatí poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Nemôže mu teda vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti.
"Ak majú pracujúci starobní dôchodcovia nepravidelný príjem alebo pracujú na akúkoľvek formu dohody, platia len poistné na starobné poistenie a zamestnávateľ za nich platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie. Majú teda nárok na úrazové dávky a garančnú dávku a obdobie práce (platenia poistného) sa im zaráta aj na dôchodkové účely. Čiže po ukončení práce/dohody im Sociálna poisťovňa rovnako ako dôchodcom zamestnancom v riadnom pracovnom pomere navýši dôchodok za dané odpracované obdobie,“ dodáva Hrabková.
V tejto kategórii dohodárov však platí osobitná výnimka – dôchodok sa po ukončení práce nezvýši v prípade, že dôchodca si u zamestnávateľa uplatnil odvodovú výnimku a neplatil poistné na dôchodkové poistenie. Zákon umožňuje starobným dôchodcom pracovať a pri príjme do 200 eur neplatiť poistné. "Ak výška jeho mesačného príjmu nepresiahne 200 eur, neplatí poistné na dôchodkové poistenie vôbec, a ak zarobí viac, platí poistné na dôchodkové poistenie len zo sumy nad 200 eur. Zákon tiež určuje, že ak má dôchodca dohodár uzatvorených viacero dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti, určiť si na neplatenie poistného môže v jednom kalendárnom mesiaci iba jednu z nich,“ vysvetlila Jana Hrabková.
Ak sú pracujúci dôchodcovia povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), platia poistné na starobné poistenie a nemocenské poistenie, čiže toto obdobie práce sa im zhodnocuje na účely dôchodkových aj nemocenských dávok. Ak splnia všetky podmienky na priznanie nemocenskej dávky, môžu ju popri poberaní dôchodku poberať a po ukončení zárobkovej činnosti im bude zvýšený dôchodok o obdobie dôchodkového poistenia po priznaní dôchodku. Ak však ide o SZČO bez povinného poistenia, čiže poistné neplatia, tak im ani nevznikne nárok na žiadne dávky.
Ako upozornila Jana Hrabková, žiadny pracujúci dôchodca neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti, čiže po ukončení práce nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberá naďalej svoj dôchodok, ktorý sa mu zvýši o sumu zodpovedajúcu jeho práci (odvádzaniu poistného) popri poberaní dôchodku.
Dohodári odvody platiť nemusia
Starobní penzisti, ktorí pracujú na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, si môžu určiť v jednom mesiaci jednu dohodu, z ktorej nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie, ak príjem z tejto dohody nepresiahne 200 eur.
Ak by dôchodca z určenej dohody za mesiac zarobil viac ako 200 eur, platí poistné len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak teda zarobí napríklad 280 eur, odvody zaplatí iba zo sumy 80 eur.
Vďaka odvodovej úľave môže pracovať na dohodu aj poberateľ predčasného starobného dôchodku bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného dôchodku – môže poberať predčasný dôchodok a zároveň pracovať na dohodu. Ak jeho príjem za rok presiahne 2 400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného dôchodku a v ďalšom roku mu výplatu obnoví a zúčtuje.
Penzisti, ktorí využijú odvodovú úľavu a nebudú vôbec platiť odvody na dôchodkové poistenie, nebudú mať nárok ani na zvýšenie svojho dôchodku. Sociálna poisťovňa totiž zvyšuje dôchodky len tým pracujúcim penzistom, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení.
Podobne na tom budú aj invalidní dôchodcovia. Tým sa síce invalidná penzia nezvyšuje na základe toho, že pracujú, ale zaplatené odvody sa im zohľadňujú pri výpočte starobného dôchodku. Len čo dovŕšia dôchodkový vek, môžu požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa im vypočíta jeho výšku a porovná ju s invalidným dôchodkom. Vyplácať im bude tú penziu, ktorá bude vyššia.