Priemerný starobný dôchodok na Slovensku bol ku koncu minulého roka na úrovni 487,37 eura. „Za posledných 10 rokov sa priemerný dôchodok zvýšil o niečo vyše 100 eur, pritom za rovnaké obdobie výraznejšie rástli výdavky za potraviny či bývanie. Pred viac ako desiatimi rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3% z celkových výdavkov domácnosti, aktuálne je to vyše štvrtina,“ komentuje ekonomická analytička FinGO.sk Lenka Buchláková.
Napríklad na potraviny a bývanie dávajú dôchodcovia zo všetkých skupín obyvateľstva najviac, až 57% z celkových výdavkov. „Keď k tomu pripočítame náklady na lieky a lekársku starostlivosť, výsledkom je minimálna možnosť niečo si ušetriť,“ dodala analytička a zároveň podotkla, že dôchodcovia patria aj k najohrozenejším skupinám, čo sa týka chudoby.
Ak si chce človek zachovať svoj životný štandard, rozhodne by sa nemal v oblasti dôchodku spoliehať len na štát. Okrem II. a III. piliera existuje aj veľa iných a omnoho efektívnejších možností sporenia, resp. investovania na dôchodok.
„Čím viac rôznych zdrojov príjmu si pred dôchodkom zabezpečíme, tým je vyššia šanca, že si užijeme dôstojnú starobu. Optimálne je, ak peniaze diverzifikujeme, teda rozdelíme do rôznych nástrojov. Napríklad časť môžeme investovať do ETF fondov a časť do zlata, na ktoré si vieme sporiť aj po menších sumách od 10 či 20 eur mesačne,“ dodáva František Burda.
Podľa odborníka sa má človek na dôchodok začať pripravovať hneď po škole, keď začne pracovať a na účte mu cinkne prvá výplata.
Príklad: Ak si 20-ročný človek po strednej škole odloží aspoň 50 eur mesačne, určite nebude na dôchodku živoriť. Napríklad pri hrubej mzde 1 000 eur bude jeho dôchodok vrátane príspevkov z II. piliera odhadom 700 eur. Ak si začne sporiť 50 eur mesačne a udrží si sporenie celých 40 rokov, pri 5% ročnom zhodnotení môže mať k dôchodku k dispozícii sumu až 76-tisíc eur. Ak si z nej vytvorí pravidelnú rentu 400 eur mesačne, tieto nasporené peniaze navyše si môže v starobe užívať viac ako 15 rokov.