Bude postcovidový syndróm ďalším invalidizujúcim ochorením?

Postcovidový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia covidom, zatiaľ čo v prípade dlhého covidu ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme. Lekári sa začínajú stretávať práve s týmito dvomi stavmi pacientov, pričom zatiaľ nie je možné vysvetliť, čo ich spôsobuje, ako dlho budú trvať a či sa nestanú chronickými.

„Vyše 75 % pacientov má po prekonaní covidu následky. V niektorých prípadoch ide o pacientov, ktorým sa zdravotné komplikácie vyskytli buď v dôsledku infekcie, alebo ako následok dlhodobej intenzívnej liečby. Napriek tomu, že takáto liečba v mnohých prípadoch zachraňuje životy, má aj svoje nežiaduce účinky,“ vysvetľuje internista a diabetológ docent Peter Jackuliak.

Pneumológ Štefan Laššan hovorí, že koronavírusová infekcia je ochorenie, ktoré postihuje okrem pľúc aj cievny systém. Pacienti majú poškodenú cievnu stenu, narušenú zrážanlivosť krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín.

"S príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov. Zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, teraz liečime ľudí vo veku od 40 do 60 rokov, ktorí môžu mať spoločného menovateľa nadváhu, obezitu, ľahký diabetes či dobre liečenú hypertenziu.“

Infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive, ktoré v mnohých prípadoch nie je možné štandardnými vyšetrovacími metódami odhaliť. „V kardiológii sa stretávame so zápalom srdcového svalu, ktorý môže prejsť do chronicity a skončiť až srdcovým zlyhávaním. Druhým problémom je, ak má pacient už pre existujúce srdcové zlyhávanie alebo iné kardiovaskulárne ochorenia, že stúpa pravdepodobnosť, že po infikovaní bude mať veľmi ťažký priebeh ochorenia,“ hovorí doktor Ľuboš Urban z oddelenia arytmií NÚSCH Bratislava.

Covid postihuje aj centrálny nervový systém. „V akútnom štádiu môžu vzniknúť rôzne ochorenia a prejavy ako bolesti hlavy, veľmi zriedkavo epileptické záchvaty či dokonca zápal mozgu. Dlhodobé neurologické následky zatiaľ presne odhadnúť nevieme,“ povedal profesor Ján Benetin z neurologickej kliniky v Ružinove.

Stúpa zároveň počet pacientov, ktorí potrebujú psychiatrickú alebo psychologickú pomoc. „Súvisí to s celkovou atmosférou, dlhodobými protipandemickými opatreniami a obmedzeniami. Zaznamenávame nárast počtu pacientov s depresiami, úzkostnými stavmi či posttraumatickými stresovými poruchami po prekonaní ťažkého priebehu ochorenia,“ dodáva.

Docent Jackuliak uvádza, že pacienti po prekonaní covidu majú aj tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek. Prichádzajú so zápalmi čreva z dôvodu dlhodobej antibiotickej liečby, ale značnú časť pacientov tvoria aj tí s novozisteným alebo doteraz nezisteným diabetom, ktorého existenciu možno vysvetliť v súvislosti s užívaním kortikosteroidnej liečby.

Podľa odborníkov by mala byť následná starostlivosť o pacientov po covide multidisciplinárna, pretože dlhodobé pretrvávanie symptómov často nie je možné rutinnými vyšetreniami diagnostikovať. Pacienti potrebujú pohybovú či dychovú rehabilitáciu, kognitívny tréning, ale vrátiť ich späť do života môže pomôcť aj kúpeľná starostlivosť.

„Slovenské zdravotníctvo dokáže pacientov odliečiť akútne, poskytnúť im najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale mnoho pacientov je invalidizovaných alebo dokonca zomiera v dôsledku chýbajúcej postakútnej starostlivosti. Práve takáto kúpeľná či rehabilitačná starostlivosť by ušetrila ďalšie možné náklady pre zdravotnícky systém v prípade, že sa u pacientov vyskytnú pridružené ochorenia alebo komplikácie,“ uviedol doktor Vladimír Mičieta.

Čítajte viac Zlé gény nie sú všetko, seniori majú šancu na záchranu

Nie je ešte celkom jasné, či postcovidový syndróm bude jedným z dôvodov priznávania invalidných dôchodkov, aj keď to lekári nevylučujú. Isté je však to, že pandémia koronavírusu spôsobila pre mnohých ľudí odklad zdravotnej starostlivosti, a preto parlament schválil viaceré zmeny v sociálnej oblasti. Jednou z nich je aj predĺženie obdobia poberania péenky. Ak je človek dlhodobo na péenke a nie je doliečený, nemusí sa obávať, že o péenku príde.

„Posudkový lekár Sociálnej poisťovne posúdi splnenie podmienok – na základe správy, ktorú mu zašle ošetrujúci lekár poistenca. Poistenec pritom musí splniť tri podmienky: dočasná pracovná neschopnosť poistenca musí trvať, dôvodom na jej trvanie je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou, je predpoklad, že poistenec po skončení péenky z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nebude mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – čiže nebude mať nárok na invalidný dôchodok, nebude oň žiadať,“ približuje nové podmienky hovorkyňa Sociálnej poisťovne Zuzana Dvoráková.

„Za splnenia týchto podmienok sa poistencovi péenka predĺži a nepríde o ňu. Podporné obdobie bude možné predĺžiť aj opakovane, celkovo však najdlhšie o jeden rok. Keď lekár predĺži podporné obdobie, Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské aj za toto pridané obdobie a už len oznámi poistencovi, že mu péenku predĺžila. Žiadosť bude možné podať od 1. mája,“ dodala Dvoráková.

Ak sa po doliečení rozhodnú podať žiadosť o invalidný dôchodok, musia splniť viaceré podmienky: musia byť invalidní, mať potrebný počet odpracovaných rokov a nesmú mať priznaný starobný alebo predčasný dôchodok. Nárok naň vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov. Dostať ho môže aj človek, ktorý sa stal invalidným počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšil vek 26 rokov a má na Slovensku trvalý pobyt.

V súčasnosti sa o všetky dôchodky žiada najmä elektronicky. „Zdravotný stav poistenca sa v súčasnej krízovej situácii posudzuje bez jeho osobnej prítomnosti. Po posúdení zdravotného stavu príde poistenec len podpísať žiadosť o invalidný dôchodok. Všetko si zamestnanec pobočky s poistencom dohodne vopred telefonicky a podpísanie žiadosti sa uskutoční za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení,“ približuje postup Zuzana Dvoráková.