Novela Zákonníka práce prinesie od januára budúceho roka výraznú zmenu, ktorou je možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahne vek 65 rokov a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok. V paragrafe 63 ods. 1 Zákonníka práce pribudol odsek, ktorý hovorí o tom, že zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.
A čo v prípade, že človek má síce 65 rokov, ale nemá nárok na starobný dôchodok? Môže s ním zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer? V takomto prípade nie. Musia byť totiž splnené obe podmienky, a to súčasne. Ak jedna z nich nie je splnená, zamestnávateľ nemôže tento paragraf použiť.
Ak ale zamestnanec dostane výpoveď z dôvodu veku a nároku na starobnú penziu, začne mu platiť minimálne mesačná výpovedná lehota. Ak človek odpracuje pre zamestnávateľa viac ako jeden rok, výpovedná lehota je dva mesiace.
Navyše, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru.
Čítajte aj Dôchodca sa povinností ani odchodom do penzie nezbaví
Odstupné
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Príklad: Zamestnanec dosiahne v januári vek 65 rokov a zamestnávateľ sa rozhodne dať svojmu zamestnancovi výpoveď. Vznikne mu nárok na odstupné. Pretože ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, zamestnanec má nárok aj na odchodné. Zamestnancovi vznikne nárok aj na odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Čítajte aj Poradňa: Ako sa započítavajú odpracované roky do dôchodku?
Odchodné
Poskytuje ho zamestnávateľ pri prvom skončení pracovného pomeru zamestnanca po jeho vzniku nároku na dôchodok. Zákonný nárok na odchodné vzniká podľa Zákonníka práce len zamestnancom pracujúcim na základe pracovnej zmluvy a nie na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa aj to len pri prvom skončení pracovného pomeru (nehľadiac na spôsob skončenia pracovného pomeru) po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti pracovať je viac ako 70 %, najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desať pracovných dní po jeho skončení.
Príklad:
Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Zostal ale naďalej pracovať a zamestnanie ukončí 31. decembra tohto roku. Odchodné mu v tomto prípade nepatrí, požiadať oň môže až po 31. decembri, keď ukončí pracovný pomer.
Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek 31. júla a o penziu aj požiadal. Navyše k 31. júlu ukončil aj pracovný pomer so svojím zamestnávateľom. V tomto prípade má nárok na odchodné, pretože dosiahol dôchodkový vek aj nárok na starobný dôchodok a o odchodné požiadal do desať pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise je možné dohodnúť aj vyššie odchodné.
Zo Zákonníka práce nevyplýva žiadne obmedzenie súbehu odchodného a odstupného, preto zamestnancovi, ak sú splnené podmienky, môže vzniknúť nárok na odchodné aj odstupné zároveň.
Čítajte aj Predčasná penzia či podpora. Čo je lepšie?