Zrušenie dôchodkového stropu veku odchodu do penzie, predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch či rodičovský dôchodok, to sú zmeny, o ktorých sa hovorí.
Avšak novela obsahuje aj ďalšiu zmenu. Ak zákon schváli parlament, od roku 2023 budú nové dôchodky nižšie.
Sumu dôchodku totiž dosť zásadne ovplyvňuje jedna veličina, tzv. aktuálna dôchodková hodnota. A práve ju čaká „stopka“.
„V nadväznosti zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému sa navrhuje korekcia mechanizmu medziročnej úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej mzdy v národnom hospodárstve zistenú Štatistickým úradom SR za 3. štvrťrok roka. Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mzdy sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty,“ píše sa v dôvodovej správe prekladaného zákona.
Voči akémukoľvek opatreniu, ktoré má za následok znižovanie súčasných či budúcich dôchodkov sa ohradzuje Jednota dôchodcov na Slovensku. „Starobní dôchodcovia predstavujú jednu z najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a podobnými ustanoveniami bude ich chudoba narastať,“ povedala Valéria Pokorná, ktorá je poverená jej vedením.
Na základe Rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2021–2023 sa predpokladajú v najbližších rokoch nasledovné hodnoty aktuálnej dôchodkovej hodnoty (bez korekcie aktuálnej dôchodkovej hodnoty):
Text | Rok 2021 | Rok 2022 | Rok 2023 |
Aktuálna dôchodková hodnota | 14,2107* | 14,5040 | 15,0842 |
Rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2021 a rozpočtový výhľad na roky 2022 a 2023
- skutočná hodnota platná pre rok 2021
Z uvedených čísel je možné určiť medziročné tempo zvyšovania aktuálnej dôchodkovej hodnoty použité v Rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2021 a rozpočtový výhľad na roky 2022 a 2023 – jednoduchým podielom uvedených čísel, t. j. na rok 2023 sa predpokladá zvýšenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty o 15,0842/14,5040 – 1 = 0,04 = 4 %.
Podľa navrhovanej právnej úpravy z dielne rezortu práce spočíva korekčný mechanizmus aktuálnej dôchodkovej hodnoty v tom, že z medziročného zvýšenia priemernej mzdy sa použije 95 %, čo v našom konkrétnom prípade znamená, že sa nezvýši aktuálna dôchodková hodnota o 4 % ale o 4 × 0,95 = 3,8 %. Výsledná suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty by následne v roku 2023 predstavovala 14,5040 × 1,038 = 15,0552.
Ak by sa do dôchodku človeka, ktorý odpracoval 43 rokov a zarábal priemernú mzdu v roku 2023 započítala celá predpokladaná aktuálna dôchodková hodnota – 15,0842, jeho penzia by bola:
= 1,0012 × 43,6768 × 15,0842 = 659,70 eura
V prípade ak by sme aplikovali hodnotu 15,0552 do príkladu, teda ak do penzie odchádza človek, ktorý zarábal priemernú mzdu a odpracoval 43 rokov, suma dôchodku bude v roku 2023 predstavovať:
= 1,0012 × 43,6768 × 15,0552 = 658,40 eura.
Rozdiel v sumách dôchodkov by tak, oproti dnes platným pravidlám, predstavoval 1,30 eura.
V prípade, ak by sa aplikoval korekčný mechanizmus už v roku 2021 hodnota aktuálnej dôchodkovej hodnoty by v roku 2021 činila 14,182. Navrhovaná právna úprava týkajúca sa korekčného mechanizmu je účinná od 1. januára 2023.
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Naopak, riaditeľ INEKO Peter Goliaš si myslí, že spomalenie rastu budúcich dôchodkov patrí medzi dôležité opatrenia pre finančnú stabilizáciu penzijného systému v čase starnutia obyvateľstva. „Návrh, podľa ktorého sa bude aktuálna dôchodková hodnota zvyšovať o 95 % rastu priemernej mzdy, spôsobí pomalší rast budúcich dôchodkov a ich vzďaľovanie sa od priemernej mzdy. Zníži sa tak miera náhrady, teda pomer dôchodku k priemernej mzde. Aby nedošlo k sústavnému znižovaniu tohto podielu, bolo by vhodné zadefinovať spodnú hranicu, pod ktorú by miera náhrady nemala klesnúť,“ myslí si Peter Goliaš.
Ako dodal, zvážiť treba aj dopady na ľudí s nízkymi dôchodkami, aby sa časom nedostali do rizika chudoby. Na ich ochranu sú vhodným nástrojom minimálne dôchodky. Podľa jeho slov správne by tiež bolo naviazať rast budúcich dôchodkov na demografický vývoj, napríklad na vývoj podielu ľudí v aktívnom veku a dôchodcov. Pokiaľ obyvateľstvo starne, je namieste spomaľovať rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). Ak podiel pracujúcich stúpa, môže aj ADH, a teda budúce dôchodky, rásť rýchlejšie. „Kľúčové bude tiež prijať ďalšie opatrenia na stabilizáciu systému, najmä naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života,“ povedal.
Aj keď sa znižovanie ADH javí ako nepopulárny krok, docent Ján Šebo, z Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici ho označil za nutný krok k udržaniu finančnej stability I. piliera. Zároveň ale dodal, že má k tomuto mechanizmu viacero odborných výhrad. „Na začiatku je nutné povedať, že je to skrytý spôsob znižovania budúcich dôchodkových nárokov, ktorý nie je kompenzovaný možnosťou pracujúcich prispievať si efektívne v súkromných dôchodkových schémach. Preto by som preferoval transparentnejší spôsob ako povedať pracujúcim, že ich budúce dôchodky nebudú dosahovať takú mieru náhrady ako dosahujú dnešné priznávané dôchodky a povedal im, kde môžu tento výpadok dobehnúť. Druhá výhrada je k stanoveniu čísla 0,95. Nevidel som štúdiu, prečo práve takéto číslo by malo byť to správe,“ hovorí docent Šebo.
"Väčšina odborných štúdií navrhuje dynamicky sa meniace číslo, ktoré berie do úvahy zmenu počtu poberateľov dôchodku a zmenu počtu prispievajúcich do dôchodkového systému. Takto by sa férovo menilo číslo podľa toho, koľko ľudí prichádza na pracovný trh a koľko ľudí odchádza do dôchodku. A tretia výhrada je systémová. Množstvo ľudí, aj odborníkov volá po tom, aby tu bol systém, ktorý jasne eviduje objem zaplateného poistného počas pracovného života a z tohto objemu zaplateného poistného by sa vypočítavala výška starobného dôchodku. Tento systém majú zavedený vo Švédsku, Poľsku alebo Estónsku. Volá sa NDC systém a každý pracujúci vidí, koľko počas života odviedol poistného a teda vidí už počas pracovného života, približne aký vysoký dôchodok dostane. Nikto nemôže nikomu vyčítať, že má vysoký alebo nízky dôchodok, a preto je to férový systém. Tento systém by sme mali zaviesť do I. piliera a nie sa hrať s parametrickou úpravou indexácie aktuálnej dôchodkovej hodnoty,“ dodáva docent Ján Šebo.
Zníženie štedrosti dôchodkov je jeden z možných nástrojov, ako zvýšiť udržateľnosť dôchodkového systému aj podľa analytika INESS Radovan Ďurana. „Samozrejme, tento krok pôsobí "čudne“ ak je predkladaný súčasne so zavedením rodičovského dôchodku, ktorý zase deficit dôchodkového systému zvyšuje," hovorí. Podľa neho by bolo ideálne stiahnuť návrh na rodičovský dôchodok, alebo aspoň znížiť jeho výdavky na polovicu a súčasne zaviesť znižovanie rastu ADH. „Výhodou tohto kroku je, že je postupný, pomaly sa prejavuje vo výške dôchodkov, občania majú možnosť reflektovať na jeho vývoj. Za predpokladu, že štát konečne začne informovať poistencov o hodnote ich budúcich dôchodkov. Neprijatie tohto kroku znamená potrebu zvyšovania odvodov, ktoré už dnes dosahujú viac ako 25 %. To zníži čistý príjem občanov,“ upozornil Radovan Ďurana.
Podľa investičného analytika FinGO Františka Burdu možno o správnosti tohto kroku polemizovať. „Návrh zákona počíta so znížením ADH, a to z aktuálnych 100 % na 95 %. Znižovanie aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude mať za následok zníženie dôchodku budúcim penzistom, pričom títo dôchodcovia pracovali rovnako dlho a za rovnakú mzdu. Na druhej strane samozrejme vieme, že súčasné nastavenie dôchodkového systému je neudržateľné,“ konštatoval Burda.
„Dôchodcom vďaka tomuto kroku klesnú dôchodky a hoci ide o pár eur, je to stále zníženie. Ak ešte od sumy vypočítaného dôchodku odrátame infláciu, ktorá v súčasnosti láme rekordy, tak kúpna cena budúcich dôchodkov bude ešte nižšia,“ dodal.