Ak má niekto funkčnú poruchu, môže žiadať o príspevok na kompenzáciu. Ak má niekto mieru poklesu schopnosti pracovať o viac ako 41 percent, môže požiadať o invalidný dôchodok. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce a o invalidite zas Sociálna poisťovňa.
Pokiaľ hovoríme o invalidite, ide o stav, ktorý zásadným spôsobom bráni práci, ťažké zdravotné postihnutie zas ovplyvňuje schopnosť viesť aktívny život, ale nemusí brániť možnosti pracovať. Invalidný dôchodok môže poberať iba dospelá osoba, zatiaľ čo príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia aj dieťa.
Navyše ťažké zdravotné postihnutie nemá s invalidným dôchodkom nič spoločné. Či je niekto invalidný, alebo nie, nemá vplyv na to, či má, alebo nemá nárok na nejaký kompenzačný príspevok. Pokiaľ ide o posudzovanie invalidity, tá sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, kým ťažké zdravotné postihnutie zas podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Ak je niekto dlhodobo chorý, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Aby sa tak ale stalo, musí mať mieru poklesu schopnosti pracovať o viac ako 40 percent. Ak je uznaný za invalidného, dostáva každý mesiac invalidný dôchodok. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. Môže však požiadať o preukaz zdravotne znevýhodnenej osoby. „O jeho vydaní rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu. Pri takejto žiadosti sa posudzuje strata, resp. zníženie telesných a zmyslových schopností, ktorá nemusí mať vplyv na schopnosť pracovať, ale má vplyv na aktívny život,“ priblížila Mária Hrehová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čítajte viac Na invaliditu treba myslieť rovnako ako na dôchodok
Predpokladom toho, že bude človek uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, je, že jeho zdravotné postihnutie má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 percent. „Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov,“ vysvetlila Hrehová.
Inak je to v prípade, ak sa človek stane invalidným. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí z dôvodu invalidity stratili čiastočne alebo úplne schopnosť pracovať, sčasti nahradiť ich príjem pred vznikom invalidity. „Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ konštatovala hovorkyňa Sociálnej poisťovne Zuzana Dvoráková. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
„Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetlila.