Tiež krátenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty, vďaka ktorej sú teraz penzie každý rok vyššie. Ak ich schváli Národná rada, platiť by mali začať od januára budúceho roka.
Podľa rezortu práce opatrenia zlepšia udržateľnosť penzijného systému napriek tomu, že dôchodková reforma prinesie v prvom roku, teda v roku 2023, keď by mala začať platiť, deficit okolo 200 miliónov eur. Zákon musí prerokovať a schváliť parlament. V akej podobe bude nakoniec prijatý, zatiaľ teda nie je jasné.
„Detaily dôchodkovej reformy sú predmetom koaličných rokovaní, teda o záveroch a definitívnej podobe zlepšení v dôchodkovom systéme budeme komunikovať po ukončení rokovaní. V súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky budú zmeny v dôchodkovom systéme schválené v priebehu roka 2022,“ uviedla hovorkyňa rezortu práce Eva Rovenská.
Jednou zo zásadných zmien je zrušenie dôchodkového stropu a určovanie dôchodkového veku vzhľadom na vývoj strednej dĺžky života. Prvý ročník, ktorému sa začne upravovať dôchodkový vek, sú ľudia narodení v roku 1967, teda tí, ktorí začnú odchádzať do dôchodku až po roku 2030.
Čítajte aj Nezdržiavate sa na adrese svojho trvalého pobytu? Nezabudnite to oznámiť, vyhnete sa nepríjemnostiamNovinkou by malo byť aj zavedenie predčasnej penzie po odpracovaní 40 rokov. Jednou z podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok po odpracovaní 40 rokov je okrem získania 40 rokov dôchodkového poistenia aj to, že suma predčasného dôchodku musí byť vyššia ako 1,2-násobok životného minima, rovnako, ako je to teraz. Človek, ktorý by o túto penziu požiadal, by musel počítať s tým, že sa mu o každý skorší mesiac odchodu do dôchodku zníži penzia o 0,3 %.
„V pôvodnom návrhu zákona bola suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov krátená o 0,3% za každých začatých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku. To znamená, že osoba, ktorá získala 40 odpracovaných rokov a odchádza do dôchodku napríklad jeden rok pred dovŕšením dôchodkového veku, bude mať dôchodok krátený o 3,9 %, pri odchode skoršom o 2 roky o 7,5 % a pri skoršom odchode napríklad o 3 roky o 11,1 percenta. V súčasnosti si môže pracujúci človek požiadať o predčasný dôchodok, pri ktorom sa penzia kráti o 0,5 % najviac 2 roky pred odchodom do riadneho dôchodku,“ dodala Rovenská.
Len nedávno predstavil minister práce Milan Krajniak ďalšiu zmenu, ktorá by mala v dôchodkoch nastať. Tou je tzv. rodičovský dôchodok, ktorého princíp spočíva v tom, že dieťa, ak pracuje na Slovensku, môže prispieť svojim rodičom piatimi percentami zo svojho vymeriavacieho základu. Ak má dvoch rodičov, delí sa to rovnomerne, teda 2,5 % z vymeriavacieho základu pracujúceho dieťaťa dostane matka a 2,5 % otec. Našiel dokonca peniaze na jeho financovanie v sume 758 miliónov eur. „Keďže maximálne predpokladané náklady na vyplácanie rodičovského bonusu v roku 2023 sú 550 miliónov eur, na vyplácanie rodičovského bonusu v roku 2023 máme dostatočné zdroje. Navyše aj dodatočnú rezervu vo výške 208 miliónov eur,“ uviedol minister práce.
Čítajte aj Február je najrizikovejší mesiac pre seniorov. Povieme vám prečo...Oponuje mu ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). „Tieto zdroje v prevažnej miere nepredstavujú dodatočné zdroje, ktoré by kompenzovali negatívny vplyv zavedenia rodičovského dôchodku na hospodárenie verejných financií. Ide o zdroje, ktoré sú už z väčšej časti zahrnuté v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024, majú teda pri daných rozpočtových cieľoch aj protistranu na strane výdavkov,“ uvádza sa v tlačovej správe RRZ. Rada zdôrazňuje, že pre rok 2023 aj bez schváleného rodičovského dôchodku vláda zatiaľ neprijala dostatočné opatrenia na dosiahnutie svojho rozpočtového cieľa, deficitu vo výške 2,7 % HDP (podľa odhadu RRZ vláde chýba 1,2 % HDP).
Zavedenie rodičovského dôchodku po zohľadnení prezentovaných zdrojov financovania by tak viedlo k ďalšiemu navýšeniu potreby konsolidačných opatrení. Rada tiež konštatuje, že verejné financie sú v pásme vysokého rizika. Aj v prípade prijatia komplexnej dôchodkovej reformy, vrátane naviazania dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života, by sa verejné financie dostali len na hranicu medzi pásmom vysokého a stredného rizika a dôchodkový systém by tak naďalej zostal dlhodobo neudržateľný. To len podčiarkuje, že v súčasnosti by sa zodpovedne hospodáriaca vláda mala vyhýbať prijímaniu opatrení, ktoré prispievajú k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti.