Vznik invalidity má na rodinu závažný vplyv. Často totiž okrem zdravia chýbajú aj peniaze. Nie všetci invalidní dôchodcovia majú možnosť popri poberaní tejto dávky aj pracovať. Ak je človek uznaný za invalidného a jeho znížená schopnosť pracovať je do 70 %, priemerný dôchodok, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa, sa pohybuje na úrovni necelých 230 eur mesačne. Ak má takzvanú plnú invaliditu, priemerná penzia je len niečo vyše 413 eur.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení, pričom jednou z podmienok nároku naň je uznanie invalidity, druhou dôležitou podmienkou je získanie potrebného počtu odpracovaných rokov. Človek sa stáva invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Navyše, uznávanie invalidity je výlučne odborno-medicínskou záležitosťou a určujú ju posudkoví lekári sociálneho poistenia.
Čítajte aj Prepúšťanie ľudí so zdravotným postihnutím bude od apríla jednoduchšie
Človek sa stáva invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Lekár pritom vychádza z podkladov zdravotnej dokumentácie, odborných lekárskych nálezov, vyhodnocuje všetky ochorenia, ktorými osoba trpí,“ vysvetlila hovorkyňa Sociálnej poisťovne Zuzana Dvoráková.
Podkladom na jej posúdenie sú lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov a špecialistov rôznych medicínskych odborov. Zákon stanovuje presné kritériá posudzovania zdravotného stavu podľa druhu a závažnosti postihnutia jednotlivých orgánov a systémov. Posudkový lekár určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách presne stanovených zákonom. Pri posudzovaní invalidity hodnotí vždy najzávažnejšie zdravotné postihnutie a určí príslušnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti pracovať. Závažnosť všetkých ostatných ochorení, teda vedľajšie choroby, môžu všetky spolu ovplyvniť celkové percento navýšením najviac o 10 percent.
Každý, kto chce o túto dávku žiadať, musí byť invalidný, mať potrebný počet odpracovaných rokov a nemá nárok na starobný alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok.
Viete, kedy sa človek stáva invalidným?
- Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
- Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
- Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
- lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
- komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
- Miera poklesu schopnosti pracovať je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
- Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
- Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
- Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dosahom najviac porovnateľné.
- Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.