To znamená, že napríklad slovenský občan, ktorý by inak nesplnil základnú podmienku nároku na dôchodok, pretože v našej krajine odpracoval (čiže bol dôchodkovo poistený) len 12 rokov, dokladuje ďalšie obdobia dôchodkového poistenia z inej krajiny alebo krajín EÚ v trvaní napr. 10 rokov, splnil tým jednu zo základných podmienok nároku na dôchodok. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ktorý odpracoval najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Čítajte viac Dôchodkový vek od januára? Odvinie sa od strednej dĺžky života. Kto pôjde do penzie neskôr?
Čo sa týka období odpracovaných v zahraničí, je pre posúdenie nároku na dôchodok dôležité, či bol občan dôchodkovo poistený v členskom štáte Európskej únie, alebo v štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia (v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Švajčiarskej konfederácii). Obdobia pre nárok na dôchodok sa zohľadnia aj v prípade, že občan bol dôchodkovo poistený v krajine, s ktorou má Slovensko uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.