1. Fixný počet dôchodkov
Návrh uvádza, že z priebežne financovaného dôchodkového systému sa poskytuje najviac dvanásť dôchodkov ročne. „Nastavenie fixného počtu dôchodkov ústavným zákonom by zabránilo politikom robiť prostredníctvom dôchodkov volebnú kampaň. Toto opatrenie zvyšuje udržateľnosť dôchodkového systému do budúcnosti,“ tvrdí Maroš Ovčarik.
2. Súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov
Ústavným zákonom sa deklaruje súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov, s čím je spojená ich neodňateľnosť, resp. nemožnosť vyvlastnenia. „Opatrenie by zabránilo zrušiť druhý pilier pre sporiteľov, ktorí v ňom majú nasporené prostriedky. Hrozba zrušenia druhého piliera a presunu nasporených prostriedkov do Sociálnej poisťovne je stále prítomná, čo potvrdzujú aj vyjadrenia niektorých politikov v tomto duchu,“ hovorí Ovčarik.
3. Zmena dôchodkového veku
Ustanovuje sa automatická zmena dôchodkového veku – zvyšovanie alebo znižovanie – podľa vývoja strednej dĺžky života a to minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví.
„Zastropovanie dôchodkového veku bol jeden z najvážnejších krokov, vedúci k destabilizácii dôchodkového systému v budúcnosti. Toto opatrenie naopak reflektuje realitu v čase, teda automaticky upravuje dôchodkový vek aktuálnej demografickej situácií aj možnostiam budúcich dôchodcov a významne zlepšuje udržateľnosť systému v dlhodobom horizonte,“ vysvetľuje Ovčarik.
4. Dôchodcovská inflácia
Navrhovaným ustanovením sa zavádza každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu, a zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému (odvodov). Podľa Ovčarika je novinkou zastropovanie nárastu dôchodkov zhora, čo pre dôchodcov nebude znieť ako dobrá správa, no opatrenie zníži riziko deficitného hospodárenia Sociálnej poisťovne v oblasti dôchodkového zabezpečenia.
5. Povinný vstup do sporiaceho systému
Zákon ustanovuje povinný automatický vstup do sporiaceho systému minimálne 30 rokov pred predpokladaným dosiahnutím dôchodkového veku. „Krajiny, ktoré sú dlhodobo hodnotené ako krajiny s najlepším dôchodkovým systémom z pohľadu udržateľnosti majú niekoľko pilierov. Každý z nich chráni budúce dôchodky voči iným rizikám. A rovnakú funkciu má aj náš druhý pilier, ktorý na rozdiel od prvého piliera nie je taký závislý od hospodárenia štátu a Sociálnej poisťovne. Inými slovami, rozkladá riziko a čím viac sporiteľov sa doňho zapojí, tým bude celý systém pevnejší v základoch,“ vysvetľuje Ovčarik.
6. Predvolená sporiaca stratégia
Zákon by mal ustanoviť predvolenú sporiacu stratégiu zloženú z pasívnych investícií a rešpektujúcu vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Ustanovenie sa týka iba sporiteľov, ktorým vznikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení po účinnosti tohto zákona. Maroš Ovčarik však upozorňuje: „Pokiaľ štát nezabezpečil občanom dostatočnú finančnú gramotnosť, nemôže od nich chcieť aktívne investičné rozhodnutia. Predvolená investičná stratégia, pokiaľ bude rozumne zložená, má potenciál zabezpečiť sporiteľom nadpriemené výnosy z dôvodu, že prvé, najdôležitejšie, roky z pohľadu zhodnocovania budú úspory investované v akciách a nie v dlhopisoch.
7. Efektívna sadzba pri výške platby do starobného dôchodku
Navrhované ustanovenie určuje výšku platby do starobného dôchodkového sporenia ako minimálne jednu štvrtinu z celkových nákladov štátu na dávky určené dôchodcom financovaných z okruhu verejných financií, vyjadrenej cez sadzbu zo základu, ktorý je rovnaký pre platbu do priebežného aj sporiaceho systému. Takzvanú efektívnu sadzbu vypočíta Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Vzhľadom na nepriaznivú prognózu v oblasti demografie by malo byť toto opatrenia ambicióznejšie a nielen zadefinovať minimum, ale zakotviť do ústavného zákona aj zvyšujúci sa význam druhého piliera cez výšku platieb do tohto piliera,“ dodal Maroš Ovčarik.