3. Peniaze vám štát presunie do investičných fondov
Štát po novom určí súčasným aj novým sporiteľom do 54 rokov, ako si majú v druhom pilieri sporiť. Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým prijatie opatrení smerujúcich k zvýšeniu efektívnosti sporiacej a výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia – zavedením predvolenej investičnej stratégie na báze princípu životného cyklu a prioritizáciou dlhodobého vyplácania majetku sporiteľov v starobe.
Ku koncu roka 2021 mali sporitelia v II. pilieri alokovaných viac ako 11,9 mld. eur, pričom až 55 % z nich malo majetok umiestnený výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Ďalších približne 15 % malo aspoň časť svojich úspor v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v kombinácii s jedným z negarantovaných dôchodkových fondov. Majetok týchto sporiteľov dosiahol v roku 2021 v priemere zhodnotenie na úrovni –1,3 %, zvyšok sporiteľov v negarantovaných dôchodkových fondoch si za predchádzajúci rok pripísal v priemere zhodnotenie 16,8 %. Najvýnosnejšie indexové dôchodkové fondy pritom dosiahli zhodnotenie až na úrovni 27,8 %.
Čítajte aj Chcete vyšší dôchodok? Čo robiť
Negatívne zhodnotenie dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov v roku 2021 bolo spôsobené predovšetkým dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami. Vzhľadom na dlhodobý charakter schémy je preto vhodné hodnotiť skôr priemerné ročné zhodnotenie od vytvorenia dôchodkových fondov, ktoré dosiahlo v prípade dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov hodnotu približne 1,9 % a v prípade negarantovaných dôchodkových fondov úroveň približne 6,5 %.
Tieto údaje dokazujú, že veľká časť sporiteľov nemá optimálne zvolenú alokáciu majetku v dôchodkových fondoch a v dôsledku toho s vysokou pravdepodobnosťou ich dôchodok z II. piliera bude nižší, ako má táto kapitalizačná schéma potenciál generovať. Navrhuje sa preto zavedenie predvolenej investičnej stratégie, v ktorej budú automaticky zúčastnení všetci noví sporitelia.
Prvá fáza sporiacej fázy bude spojená s alokáciou majetku do akcií a všeobecne volatilnejších nástrojov, pričom dôchodkové správcovské spoločnosti budú na túto fázu využívať dôchodkové fondy, ktorých investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu, čím sa bude môcť sporiteľ podieľať na nadpriemernom raste portfólia.
V ďalšej fáze získa sporiteľ ochranu postupným alokovaním majetku a príspevkov do nízkorizikových aktív. Najväčšou výhodou pre sporiteľa je skutočnosť, že predvolená investičná stratégia bude prispôsobovaná jeho veku, a to bez nutnosti aktívnej zmeny pomeru sporenia v dôchodkových fondoch zo strany sporiteľa. Návrh zákona ponecháva priestor aj sporiteľom, ktorí sú konzervatívni. Ak prejavia vôľu nebyť zúčastnení na predvolenej investičnej stratégii, dôchodková správcovská spoločnosť bude rešpektovať nimi zvolený pomer platenia príspevkov do dôchodkových fondov, resp. pomer sporenia v dôchodkových fondoch.
Sporiteľovi sa pri odchode do dôchodku z II. piliera (na základe žiadosti po dovŕšení dôchodkového veku, odchode do predčasného dôchodku alebo starobného dôchodku) začne vyplácať programový výber z polovice jeho nasporenej sumy. Obdobie poberania programového výberu sa bude odvíjať od strednej dĺžky života v čase požiadania sporiteľa o dôchodok. Dôchodok vyplácaný formou programového výberu bude mať podobu:
- variabilnej dávky (výška dôchodku bude vždy prepočítaná vzhľadom na zostávajúcu dobu výplaty, zároveň však nebude môcť byť suma vyplácaného dôchodku nižšia ako suma dôchodku v predchádzajúcom kalendárnom roku) alebo
- fixnej dávky počas celého obdobia poberania programového výberu.
Druhá polovica nasporenej sumy bude naďalej sčasti alokovaná aj do akciových investícií v súlade s predvolenou investičnou stratégiou, objem prostriedkov alokovaných v rizikových nástrojoch bude postupne klesať. Takto zhodnocovaná časť majetku bude následne po skončení poberania programového výberu použitá na zakúpenie doživotného dôchodku.